Minority v subsytéme kultúry

Ďalším príspevkom do kontextu nezávislej divadelnej kultúry na Slovensku a osobitne minoritného divadla je i divadloseniorov/seniorské divadlo. Ako príklad možno uviesť inscenáciu na motívy hry E. Ionesca: Stoličky 736 (Divadlo v Záhrade, 2012,réžia: Viera Dubačová). Režisérka ju pripravila s piatimi amatérskymi hercami nad osemdesiat rokov. Rovnako aj pri tomto typeminoritného divadla môžeme konštatovať, že je pri ňom dôležitejší proces divadelnej tvorby než výsledný inscenačný tvar. Seniorskíherci intenzívne vyjadrujú vlastnú životnú skúsenosť, ba priamo z nej čerpajú. Dostávame sa tu zreteľne do stavu, keďje divadlo nástrojom pre prospešné rozvinutie jeho potenciálnych i pragmatických funkcií. Prioritne tu pôjde o liečebné, estetické,terapeutické tendencie divadelnej tvorby v režijných postupoch a jej mimoriadnom zástoji i v tomto segmente minoritnejkultúry. Možno konštatovať, že V. Dubačová sa touto líniou kontinuálne zaoberá aj vo svojich najsúčasnejších projektoch. V BanskejBystrici založila v roku 2012 neziskovú organizáciu Animus Apertus pre rómske dievčatá z detských domov. Týmto spôsobomsa ich V. Dubačová snaží plnohodnotne integrovať do spoločnosti. Vytvorila spolu s nimi napríklad divadelno-krajčírsku dielňu.Iba takto mohla hlbšie preniknúť do vnútorných problémov rómskych žien/sirôt a divadlom ich liečiť. Výsledkom tohto vyslovenekomunitného procesu tvorby sa napokon stala inscenácia Júlie z domu bez balkónu (divadelné zoskupenie Animus Apertusz Banskej Bystrice 2013, réžia: Zuzana Galková) na námet V. Dubačovej, ktorá s nimi rok žila na komunitnej platforme založenejkrajčírskej dielne. 737Za absolútne odlišný prejav minoritného divadla/divadelnosti takmer komunitného typu možno považovať i Divadlo koňaa motora. Vyslovene periférnym je v tomto zmysle ich revitalizovaný divadelný postup – divadla kočovného typu, exteriérového,pouličného, mobilného a pod., ktoré je v podstate prastarým typom divadelnosti. Už len táto skutočnosť je dôvodom zaradeniatejto divadelnej skupiny do divadla minoritného typu. Tvorcovia však svojím spôsobom pouličnú, exteriérovú divadelnosť voľnea slobodne šíria navôkol, takpovediac, akémukoľvek náhodnému publiku. Pouličná (príp. kočovná, exteriérová) prezentácia jev istom zmysle na ňu prakticky odkázaná. Je viac než pozoruhodné, že ju tvorcovia distribuujú práve vďaka kočovnej divadelnejpraxi najmä minoritám, enklávam – čoho dôkazom je divadelné predstavenie Othello is black 738 (Divadlo Koňa a motora, réžia:Šimon Spišák, Michal Hába) v rámci projektu Maringotka 2012, realizovaný na Slovensku i v oblasti tzv. Šluknovského výbežkuna severe Českej republiky, poznačenom protirómskymi demonštráciami a nepokojmi.Na základe čoho Divadlo koňa a motora možno považovať za minoritné divadlo? Zaiste preto, že ho režiséri: M. Hába a Š. Spišákrozvíjajú do istej miery ako „otvorené divadlo“ – v konkrétnej lokalite severných Čiech, t. j. uprostred rómskej minority.Kočovnými divadelnými postupmi sprístupňujú posolstvo špeciálne zacielenému okruhu divákov, ktorí by sa jednoducho dodivadla nemali možnosť dostať, príp. len veľmi sporadicky. Takýmto spôsobom im dokážu sprostredkovať v určitom zmyslesvojrázny divadelný zážitok práve spomínanými postupmi, osobitou vyhranenou poetikou. Ide napospol o exteriérové divadlo.Predlohou im je Shakespearova dramatická predloha (v podobe tragického diela Williama Shakespeara: Othello) ako veľmi voľná,hravo postmoderná persifláž. Práve vďaka nej roztvárajú implicitný rasový motív na príklade čiernej pleti postavy Othella –zneužitej obete intrigánskym Jagom, na ktorom tvorcovia tejto slovensko-českej divadelnej skupiny vystavali dominantnéeticko-recepčné posolstvo.Akýmsi sprievodcom celého deja je Michal Hába, používajúci hlasný megafón, ktorým hlavne na začiatku dôležitým spôsobomprivoláva náhodných divákov na odľahlejších miestach periférie či vidieka. Tvorcovia nielenže narábajú s atypickýmiprostriedkami a postupmi tzv. „divadla demencie“ 739 , naschvál zámernou lapidárnosťou. Ako konštatuje herečka Divadla Koňa736 Premiéra divadelnej inscenácie Stoličky sa uskutočnila dňa 24. 9. 2012 v Centre nezávislej kultúry Záhrada.737 Jednotlivé osobné výpovede napokon zapracovala do scenára Ľuba Lesná. Bratislavská premiéra divadelnej inscenácie Júlie z domu bez balkónu sa realizovaladňa 6. 12. 2013 v Ticho a spol.738 Verejná generálka pouličného diela Othello is black kočovného Divadla Koňa a Motora prebehla na haluškových slávnostiach v obci Cabaj-Čápor pri Nitredňa 30. 6. 2012, ako o tom referuje herečka z realizačného tímu Adriana Kubištová Máčiková vo svojom Denníku Projektu Maringotka. KUBIŠTOVÁ M., A.Maringotka 2012. Deník projektu Maringotka 2012. In: Divadlo a interakce VI. Praha: Pražská scéna, Divadelní fakulta AMU, 2012, s. 269.739 Pojem divadlo demencie rozoberá vo svojej diplomovej práci Michal Hába, ktorý ju charakterizuje ako: „... ironizující odmítnutí metafory (...) divadelnídemence je totiž cestou jak se vyspořádat s divadlem jako předstíráním...“ HÁBA, M. Předstírání. Otázka autenticity v herectví a prověřování teze „divadlo jekomunikace“ [diplomová práca]. Praha: DF AMU, 2013, s. 64.348