Minority v subsytéme kultúry

Existencia subkultúr sa často zvykne spájať len s modernou spoločnosťou a s javmi, ktoré s ňou nejakým spôsobom súvisia.Tak napríklad Erich Mistrík kategorizuje niekoľko alternatívnych kultúr, respektíve subkultúr, ktoré vznikli buď (1) vplyvomsociálnym, napríklad punk (nezamestnanosť), ako (2) štítivá reakcia na životný štýl a kultúru stredných vrstiev (hippies), (3) akodôsledok sociálno-psychologických reakcií (americkí hipsteri, narkomani), alebo ako (4) umelecká revolta (Beat Generation,graffiti). 575 S týmto utriedením sa dá zaiste súhlasiť, možno i polemizovať, ale evidentne sa týka výlučne len spoločenských javovv 20. a 21. storočí. No existujú aj subkultúry, ktoré je pomerne ťažké zaradiť do niektorej z uvedených skupín. Takou skupinousú napríklad tzv. trampi, 576 ale aj vojaci, väzni a mnohé iné skupiny. Navyše, v širšom kulturologickom zábere možno hovoriťo mnohých ďalších typoch subkultúr. V zásade každá remeselná báza vytvára subkultúru. Preto môžeme hovoriť tak o subkultúreumelcov, ako aj o subkultúre baníkov, študentov či subkultúre prostitútok. Rovnako vytvárajú subkultúry aj záujmovéskupiny, akými sú napríklad turisti, rybári, či filatelisti. No môžu byť aj subkultúry náboženské. Aj tieto skupiny môžeme vnímaťv tendenciách vymedzenia sa voči ostatnému svetu. Tento myšlienkový postup nás oprávňuje predpokladať, že subkultúry existovaliaj v antickom svete, stredoveku či v inom časovo i geograficky odlišnom priestore, akým je súčasná západná spoločnosť.Vychádzame z antropologického úzu psychickej jednoty ľudstva, a preto nemáme dôvod nazdávať sa, že subkultúry sú „vynálezom“moderného sveta. Musia však existovať nejaké genetické či evolučné predpoklady týchto tendencií, ktoré sa transformujúdo kultúrnej podoby. Na tomto mieste treba podotknúť, že istým problémom je aj rigorózne vymedzenie hraníc medzi kultúroua subkultúrou.Skôr ako pristúpime k identifikácii sociobiologických a sociokultúrnych determinantov utvárania subkultúr, skúsime opísaťich vonkajšie znaky. Každá subkultúra sa vyznačuje niekoľkými rysmi: (1) Najmarkantnejším rysom je vždy forma, teda vonkajšívzhľad príslušníka danej subkultúry. Týka sa to najmä účesov, oblečenia, úpravy nechtov, rôznych zásahov na tele, akými sú tetovanieči piercing, ale aj obriezka a klitoridektomia. Vlasy sú jedným z najdôležitejších atribútov ľudskej identity a dôstojnosti, individualityna strane jednej, a potvrdením príslušnosti k skupine na strane druhej. Tento fakt bez akéhokoľvek vedeckého zámerusa objavuje v mytológiách, rozprávkach, literárnych aj odborných dielach. Biblický Samson stratí identitu silného muža ihneď poúskočnom ostrihaní Dalilou, Karol May v románe Čierny Mustang opisuje ako najväčším pokorením pre Číňana je odstrihnutiejeho vrkoča a podobný motív sa zjavuje aj vo filmovej rozprávke Sebechlebskí hudci (réžia: Jozef Zachar, ČSSR, 1975), kde zápornápostava Turka utrpí najviac vtedy, keď príde o polovicu fúzov. Steve Jones upozorňuje, že od 50. rokov 20. storočia pri prezidentskýchvoľbách v USA v zásade vyhráva ten, kto má viac vlasov. 577 Strihanie mníchov, 578 mníšok, vojakov a väzňov nemá lenpraktické dôvody, ale najmä dôvody psychologické. Ide o absolútne odosobnenie a pokorenie človeka, o zmenu jeho identity akoaj spoločenského statusu. 579 Účesov, ktoré nosili rôzne národy a subkultúry v priebehu nepísaných i písaných dejín, je nespočetneveľa a v kultúrnej histórii sa dajú z toho vyvodiť rôzne zaujímavé závery. Július Lips dokonca uvádza, že zmena účesov, nech sa ajzdá, že ide len o márnivosť, vždy znamená obrat v ľudskom myslení. 580 V tomto smere môžeme nájsť dostatok príkladov najmäv 20. storočí. Či už ide o uhladené účesy povojnových päťdesiatych rokov, uvoľnené účesy a dlhé vlasy zo šesťdesiatych rokov(hippies, The Beatles), alebo ponovembrovú éru „ježkov“ a vyholených hláv v podnikateľskom, mafiánskom alebo politickomprostredí, vždy dokumentuje táto zmena aj zmenu myslenia. Z filmového prostredia možno spomenúť filmy ako Vlasy (réžia:Miloš Forman, USA, 1979) či Pomáda (Jim Jacobs, Warren Casey, USA, 1978).Vonkajšie znaky subkultúr, teda nielen vlasy, ale aj oblečenie a rôzne formy ozdôb tela sa formujú najrýchlejšie. LadislavMňačko vo svojom románe Smrť sa volá Engelchen spomína napríklad, ako sa rýchlo medzi partizánmi rozmohla móda nosiťna tele čo najviac omotaných pásov s nábojmi a pod. V západnom svete od skončenia druhej svetovej vojny možno pozorovať575 MISTRÍK, E. Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava: IRIS, 1999, s. 66 – 68.576 Trampi vytvárajú tzv. trampské osady, v trampskej hantírke sa samotní trampi označujú aj ako čundráci, vandráci a pod.577 JONES, S. Y: Původ mužů. Praha: Paseka, 2008, s. 55.578 Budhistickí mnísi sa strihajú z toho dôvodu, aby ráno nemárnili čas dívaním sa do zrkadla, čím sa potiera ich individualita. Na strane druhej sa tak vytvárajeden zo znakov tejto subkultúry.579 Zvláštnym fenoménom sú plešatí ľudia, najmä muži, ktorí vlastnú plešatosť vnímajú negatívne a psychicky tým trpia po celý život.580 LIPS, J. O původu věcí. Praha: Orbis, 1960, s. 41.284