Minority v subsytéme kultúry

záznamu priebehu volebnej kampane a z momentov odohrávajúcich sa počas volebnej noci. Za najproblematickejšie, z pohľaduvýsledného filmu, môžeme považovať obrazy dokumentujúce prirodzené motivácie rómskeho kandidáta a jeho tímu podieľaťsa na správe vecí verejných. Z predvolebných scén sa totiž nič nedozvieme o bodoch volebného programu Vlada Sendreia. JaroVojtek sa k tomu vyjadril: „... Chcel som nakrútiť film o Rómoch, ale nie z prostredia osád. Fakt, že chce Sendrei vstúpiť do politiky,to je dnes veľmi blízky a pochopiteľný motív aj pre bielych.“ 744 Celá kampaň sa okrem málovravných mítingov sústredí narozprúdenie dobrej zábavy, odohrávajúcej sa v mierne alkoholom povznesenej nálade. Vlado Sendrei svoj vstup do politiky naverejnosti odôvodňuje argumentom, že historická voľba rómskeho kandidáta môže byť osožná nielen pre rómsku menšinu, alebude dobrou príležitosťou aj pre bielych voličov. Spomínaná efektnosť kampane však neprinesie želaný efekt. Volebná noc sapremení na fiasko a bude podfarbená zradou z okruhu jeho najbližších.Vo všetkých zmienených filmoch o Rómoch sa objavuje typická tendencia charakterizujúca tvár filmovej tvorby po roku1989. Ide o priam programové spochybňovanie národnej identity. O jej fragmentarizáciu na základe etnickej príslušnosti,o zachytávanie rozpadu národnej identity na národnostnú, pričom všetky tieto spoločné prvky nachádzame v dielach súčasnýchslovenských autorov. Na jednej strane skúmajú exotiku východného Slovenska, pričom sa zameriavajú na etnickú rôznorodosťskúmaných marginalizovaných oblastí a v nich žijúcich skupín obyvateľstva. Vo filmoch Vojteka, Kerekesa, Škopa, Kirchhoffa,Rusnokovej a ďalších, narážame na skanzenovú exotiku, etnické ostrovy, multinárodne zmiešané oblasti, pásma v pásmach,ktoré sa bránia, aby neboli marginalizované, zanedbávané, alebo prehliadané. Aj v týchto prípadoch sa stretávame s lokálnymiexotickými jazykmi – rómčinou, rusínčinou, maďarčinou alebo nárečiami, čiže vnímame reálny rozdiel medzi krajinou pôvodua lokálnou perifériou, štátom a jeho skanzenom, alebo jazykom a jeho nárečím. Objavovanie skanzenov je typickým príznakomnielen v dokumentárnom, ale aj hranom filme. Fenomén rozvrstvovania a diseminácie významu pojmov ako identita, národný,slovenský, je príznakovým prejavom súčasnosti. V hranej tvorbe to môžeme vidieť na príkladoch filmov ako sú Cigán (réžiaM. Šulík, 2011), Marhuľový ostrov (réžia Peter Bebjak, 2011), okrajovo Líštičky (réžia Mira Fornai, 2009) či Dom (réžia ZuzanaLiová, 2011). Oveľa príznačnejšia je situácia v dokumente, kde okrem zmienených, vedľa seba stoja filmy ako My zdes (réžia JaroVojtek, 2005), Hranica (réžia Jaro Vojtek, 2009), Hej Slováci (réžia Róbert Kirchhoff, 2002), Osadné (réžia Marko Škop, 2009), CestaMagdalény Robinsonovej (réžia Marek Šulík, 2008), 66 sezón (réžia Peter Kerekes, 2003) a v istom ohľade a na úrovni väčšiehocelku, akým je Európa, i v prípade filmu Ako sa varia dejiny (réžia Peter Kerekes, 2008).Tento text je výstupom z grantového projektu VEGA č. 2/017/12 pod názvom Multikulturita vo filmovej teórii a praxi.Zoznam použitej literatúryJAREMKOVÁ, M. Hľadačka pravdy. In: Film.sk, ISSN 1335-8286, 2012, roč. 13, č. 11.Web 1: http://www.kinema.sk/clanok/36319/rozhovor-o-filme-cigani-idu-do-volieb.htm [cit. 2012-11-16]KontaktMgr. Martin Palúch, PhD.Ústav divadelnej a filmovej vedy SAVDúbravská cesta 9, 841 04 BratislavaE-mail: pfr03@centrum.sk744 Web 1.359