Minority v subsytéme kultúry

Rómovia sa vo vybraných rozhovoroch vyjadrovali spôsobom, ktorý poslucháča strhol a naplnil mnohými emóciami –ústne tradovanie pripisované ako znak tohto etnika bolo i tu markantné. Na druhej strane, Židia vnímaní ako etnikum s istýmliterárnym stupňom vývoja mali štýl vyjadrovania sa logicky vystavanejší. Kontrastmi medzi vybranými dvoma etnikami respondentovboli a aj sú, okrem spôsobu života, sociálne postavenie, konfesia a jazyk.Rómska väzenkyňa osvienčimského tábora napríklad opisuje stretnutie slovenských Rómok s holandskými Židovkami. Vrajspomínané Židovky trpeli ponížením, ktoré spôsobovalo, že menej zniesli, ich úmrtnosť bola po príchode vysoká: „Bo Židovkyboli krehšie jak my, bo oni boli naučené na dobré jedzenie, nie na také plané, čo nám dávali.“Respondentka ďalej uvádza, že v tábore jestvovala väzenská výpomoc, keď Židovky nadobúdali pokorené sebavedomiea postavenie vďaka tlmočeniu a schopnostiam vyjednávať s autoritami: „Jedna Židovka ma zaniesla hore na posteľ,... pošla onazahlásič, lebo tam boli aj lekárky, že ako to tá šura so mnou zrobela... že mi ruku zničila“ (Alžbeta Cifrová).Z archívneho výskumu sa javí, že Rómky do tábora prichádzali hromadne – rodiny či kamarátstva neboli pretŕhané, a takdisponovali silnejším zázemím v porovnaní s neraz osamotenými Židovkami z menej početných rodín. Rómky, zvyknuté na tvrdúmanuálnu prácu, si skôr zvykli na nepopulárne nakladanie mŕtvych tiel väzňov.Židovky, ktoré prežili, spomínajú Rómov okrajovo, s ľútosťou ich zahŕňajú do zdieľania tragédie: „Tábor jse jmenoval cikánskej,ale neviděla jsem tam jednoho Cikána, a já mám dojem, že šli do plynu“ (Ľudmila Davidová).„Jmenovalo se to cikánsky tábor, neboť před náma tam byli Cikáni a ty splynovali tři týdny před našim příchodem, čili v zářív roce 1944, a to tak důkladně, že všecko, co po Cikánech zbylo, spálili“ (Felix Kolmer).„Rómovia boli odvlečení do koncentračných táborov ako Židia. Robili na nich pokusy... Mala som susedov, ktorí boliv Auschwitzi“ 504 (Zuzana H.).Pani Pavla spomína na časy, keď sa ukrýval v slovenských lesoch jej český židovský partner. Zrejme im miestny Róm naoplátku za záchranu pomohol s orientáciou v pre nich cudzom prostredí:„Manžel ještě zachraňoval jedného Cikána a s tím nás hledal, našel nás v Polhoře, přespali, zavšivili nás pěkně. Přes den seskrývali v lese, voba dva a pak už ten Cikán od nás odešel“ (Pavla Kováčová).Pani Zuzana z Izraela prispieva v diskusii o Rómoch rodinnou historkou tradovanou ešte z čias holokaustu: „Keď užŽidom nepredávali mlieko, cigánski susedia nosili otcovej prvej manželke mlieko pre syna“ (Zuzana H.). 505Po druhej svetovej vojne neboli ani rómska, ani židovská menšina uznané ako menšiny národnostné a socializmus prežili,podliehajúc či vzdorujúc asimilačným tlakom politiky. Ich profesie sa môžu podobať snáď tým, že obe mali historicky zo zákonazákaz vlastnenia pôdy, čo podmieňovalo vznik a rozvoj remeselných profesií a obchodníckych zručností.„Neskôr, v 50-tych a 60-tych rokoch (20. st.) zobúdzali nás cigánski susedia vracajúci sa z podnikov, v ktorých hrali (na husliach),že sme zabudli vonku bicykel. Susedka ma učila bicyklovať a u jej otca sme si nechali opravovať bicykle“ (Zuzana H.). 506Obe etnické minority zažili v histórii marginalizáciu, getoizáciu, stigmatizáciu. Obmedzený zdroj príjmu, ako aj prenasledovaniaspôsobili nevyhnutnosť mobility jednotlivcov či skupín príslušníkov týchto etník. Nevyhnutnosťou pre udržanie tradícievzdelávania či nadobúdania zručností bol v porovnaní so sedliakmi/gádžmi/gójmi silnejší komunitný život.„Proč jsme ten vyvolený národ, ti Židi, a stále nás pronásledují a skutečně jsme jako ti Cigáni, jezdíme z jednoho místa dodruhého a nemůžeme ten pravý domov najít...“ (Ruth Felixová).Obe komunity, samozrejme, poznajú i prípady a snahy o začleňovanie sa do majority v rôznych historických obdobiach, čiuž dobrovoľné, alebo ako vynútené stratégie prežitia (konverzie, zatajovanie pôvodu, zmeny priezvisk, zanechanie tradičnéhospôsobu života).504 Zuzana H., Izrael. Zdroj: Internetové židovské fórum, Archív Petra Salnera.505 Ibid.506 Ibid.240