Minority v subsytéme kultúry

AktivityNeoddeliteľnou súčasťou konceptu DROPiK je kultúrno-edukačná činnosť. Záujmové vzdelávanie prebieha formou tvorivýchinteraktívnych činnosti. Typologicky ho možno rozčleniť do troch okruhov: hudobno-pohybové, výtvarno-remeselné a environmentálne.Spočiatku sporadicky, v rámci kalendárnych obyčajových sviatkov, dnes už pravidelne sa tu stretávajú rôzne záujmovéskupiny: najmä deti s rodičmi, školská mládež i „pocestní“ – domáci i zahraniční návštevníci Mojmíroviec.Hudobno-pohybové činnosti integrujú a v intenciách elementárnej hudobno-pohybovej výchovy dávajú priestor na tvorivé„manipulovanie“ s rečou (staré slová, riekanky, piesne), hudbou (pestrý inštrumentár ľudových hudobných nástrojov) a pohybom(jednoduché choreografie súvisiace s preberanými piesňami). Tvorivé dielne prebiehajú formou tematických stretnutí detí,mládeže a rodičov. Každé stretnutie určuje téma (napr. „Varila som varila“, „Morena, Morena“, „Pas sa, húska, pas sa“), ktorávychádza z kalendárneho roka mikroregiónu Cedron. Účastníci sa v rámci senzibilizácie zoznamujú so „starými slovami“ a prísloviami,rozhýbu myseľ i jazyk na riekankách a postupne prejdú k piesňam, ktoré nielen spievajú, ale aj sprevádzajú na hudobnýchnástrojoch. Používané hudobné nástroje sú ľahkoovládateľné a vhodné pre individuálnu i ensemblovú hru. Je to najmäpíšťalkový konsort (sólová, kontrová-sprievodná a basová píšťala), citarový konsort (skupina citár od sopránu až po tenorovú),sláčiková muzička (sólo, kontrový sprievod a basička), tamburášska kapela (tamburice, mandolína, gitara, koboz, bubon). Atraktívnesú aj zoskupenia hudobných nástrojov, ktoré majú svoj pôvod mimo Európy (africké kalimby a udu, bubny a iné perkusie,zo strunových napr. ázijské citary a harfy či americká pentatonická píšťala a perkusie). Stretnutia dopĺňajú poverové rozprávaniaa rozprávky; v blízkej budúcnosti sa pripravuje ich hudobno-dramatické spracovanie.Výtvarno-remeselné činnosti dopĺňajú hudobno-pohybové činnosti, keďže sú zamerané na tvorbu jednoduchých zvukovýchhračiek, alebo elementárnych hudobných nástrojov. Doteraz tu boli vytvorené korýtkové dlabané strunové nástroje, píšťalkya rôzne typy rytmických nástrojov. Poskytujú priestor na zoznámenie sa s prírodným materiálom, so základnými akustickýmiprincípmi, s konštrukciou nástrojov a s výtvarným zdobením hudobných nástrojov. V niekoľkých prípadoch sa takéto dielnerealizovali aj mimo priestorov DROPiK – v Ekosade Lívia v Kolíňanoch pri Nitre, v Rusovciach pri Bratislave (v sídle SĽUK) či počasMedzinárodného kurzu elementárnej hudobno-pohybovej výchovy v Nitre. 1097Environmentálne činnosti sú zamerané na pozorovanie a tvorbu dizajnu permakultúrnej záhrady 1098 . V jarnom a letnomobdobí už tradične ide o pletenie agrokošov, zhotovovanie treláží na spôsob stredovekých záhrad či vytváranie bylinkových špirál.V jesennom a zimnom období prevažujú aktivity týkajúce sa napr. prípravy jedál (pečenie chleba a placiek v tradičnej peci,varenie lekváru, lisovanie oleja, mletie múky, mútenie masla, varenie tradičných jedál).Škola „pre budúcnosť“Jedinečnosť projektu DROPiK vidíme predovšetkým v koncepčnej i realizačnej celostnosti chápania tohto „rodinnéhonezávislého centra“ ako miesta poznania i zážitku. Ako jedinečná vidiecka usadlosť „in situ“ (so záhradou a sadom) predsta-1097 V spolupráci s Katedrou hudby Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, Slovenskou Orffovou spoločnosťou a Univerzitou Mozarteum v Salzburgu.1098 Tvorcom pojmu permakultúra (ako spojenia anglických slov „permanent agriculture“, t. j. trvalé poľnohospodárstvo, ako aj „trvalá kultúra“) je Austrálčan BillMollison, ktorý v 70. rokoch 20. storočia (spolu s Davidom Holmgrenom) po prvýkrát definoval permakultúru ako uvedomelú premenu krajiny napodobňujúcuprirodzené vzťahy a vzorce, ktorá poskytuje dostatok potravy, rastlinného materiálu a energie na uspokojenie miestnych potrieb. Súčasná – rozšírenádefinícia – charakterizuje permakultúru ako myšlienkový koncept a zároveň súhrn praktických návodov na postupnú premenu (post)industriálnej krajinysmerom k vytváraniu a realizácii trvalo udržateľného dizajnu; t. j. ľudských obydlí, záhrad, poľnohospodárskych systémov, miest, regiónov s dôrazom naich vzájomné vzťahy. Permakultúra vychádza zo základnej vlastnosti prírody: samoobnoviteľnosti a jej trvalej udržateľnosti; odpozorúva a uplatňuje princípyprírodných ekosystémov s cieľom vytvárať a realizovať stabilné a produktívne systémy, ktoré: a) zabezpečia potravinovú a energetickú sebestačnosť,b) budú harmonicky začlenené do kontextu krajiny a prírody. Toto napojenie sa na prírodný kolobeh možno chápať ako začlenenie sa do energetickýchtokov krajiny a prírody s cieľom systematicky vytvárať podmienky pre vzájomné užitočné vzťahy (ŽILÍKOVÁ-MANDÁKOVÁ, M. Permakultúra – utópia alebonevyhnutná realita? In: Moravčíková, Erika (ed.). Kultúra v premenách globalizácie. Zborník/kolektívna monografia. Nitra: Katedra kulturológie FF UKF,Studia Culturologica, Nr. 12; 2012, s. 418, 420.492