Minority v subsytéme kultúry

takto prebieha bezprostredne a nie je suplovaná tretím subjektom v rámci komunikácie.Kultúrna diplomacia sa v rámci svojich kultúrnodiplomatických aktivít zameriava aj na podporu vzdelávacích a edukačnýchinštitúcií daného štátu v zahraničí. Otázka financovania takýchto aktivít býva často komplikovaná. Časť takýchto činností a vzdelávacíchzariadení býva spravidla čiastočne spolufinancovaná zo štátneho rozpočtu. Spomínané financie však nie sú na personálne,prevádzkové a organizačné zabezpečenie dostatočné, preto sú vzdelávacie inštitúcie nútené získavať financie svojpomocne.Chýbajúci finančný kapitál získavajú zo školného, cestou sponzoringu, sprievodných akcií a podujatí, ale aj z rozpočtuhostiteľských krajín. Takéto inštitúcie slúžia širokej verejnosti. Ich služby a vzdelávacie programy využívajú aj štátni príslušnícidaného štátu, ktorí dočasne alebo trvalo bývajú v zahraničí. Ďalšími cieľovými skupinami sú krajania, študenti hostiteľskéhoštátu. Absolventi takýchto vzdelávacích inštitúcií získavajú diplomy, ktoré sú uznávané bez obmedzení. S ohľadom na to, ževzdelávacie inštitúcie podliehajú správe vysielajúceho štátu, sú organizované na základe osnov platných pre daný štát, pretobývajú často akýmsi predstupňom vzdelávania v štáte, ktorý takého zariadenia v zahraničí spravuje.Často však bývame svedkami aj takej alternatívy, ktorá nie celkom korešponduje s orientovaním sa aktivít kultúrnej diplomaciena širokú verejnosť. Deje sa to v kontexte výučby jazyka, napríklad pri jazykových kurzoch organizovaných pre diplomatov.V tejto súvislosti za zaujímavú považujeme úlohu lektorátov slovenského jazyka a kultúry v zahraničí.Z hľadiska podpory jazykových kompetencií sa nám zaujímavou a prínosnou javí aj podpora vzniku platforiem, ktoré tentoproblém riešia. Veľmi aktuálnou aktivitou v tejto oblasti bola aj realizácia medzinárodnej konferencie Slovenčina vo svete, ktorá sakonala 25. – 26. októbra 2013. Zastrešovalo ju Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Dva tematickéokruhy konferencie sa zameriavali na otázku pozície slovenčiny v prostredí slovenských komunít vo svete, predovšetkým navýučbu slovenského jazyka určenú pre deti v Srbsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku, na Ukrajine a v Poľsku, ale aj výučbuslovenského jazyka pre inonárodných občanov. V tomto prípade išlo o podporu slovakistických pracovísk zameraných na výučbuslovenského jazyka pre dospelých.Ako sme už uviedli, jazyková otázka sa nám aj z hľadiska kultúrnej diplomacie javí kľúčovou v otázke uchovávania národneja kultúrnej identity, čo bolo aj lajtmotívom celej konferencie. Ako poznamenal štátny tajomník Ministerstva školstva, vedyvýskumu a športu Slovenskej republiky Štefan Chudoba, význam udržiavania, podpory a rozvíjania slovenskosti je predovšetkýmv jazyku, ktorý je jedným z určujúcich faktorov národnej identity slovenských krajanov žijúcich v zahraničí. Rovnako naliehavozdôraznil potrebu a význam šírenia slovenského jazyka. 70Napriek všetkému uvedenému je nutné poznamenať, že otázka formovania a zachovania jazykovej a národnej identity je dovýraznej miery otázkou rodinného prostredia a vplyvu rodičov. V prípade monolingválnych manželstiev je jednoduchšie budovaťsilný pocit slovenskej identity predovšetkým z toho dôvodu, že obaja rodičia sú Slováci, hoci dieťa učia aj ovládaniu štátnehojazyka krajiny, v ktorej žijú. Situácia je pochopiteľne zložitejšia v prípade bilingválnych manželstiev.Formy kultúrnej diplomacie majú mnoho podôb. V príspevku sa nebudeme z kapacitného dôvodu zaoberať všetkými, no v kontexteSlovákov žijúcich v zahraničí nemožno okrem jazykovej otázky nespomenúť aj oblasť združovania konkrétnych národnostnýchskupín v zahraničí. Rozsah práce nám nedovoľuje zaoberať sa rozborom konkrétnych aktivít jednotlivých spomínanýchoblastí, podávame iba akýsi zovšeobecňujúci pohľad.Kultúrne centrá a inštitútyDiplomacie jednotlivých krajín si od nepamäti uvedomujú význam šírenia kultúry. Jestvovanie kultúrnych inštitútov a centierje preto dôležité a potrebné aj pre väčších aktérov zahranično-politických vzťahov. Niektoré krajiny a štáty disponujú samostatnýmikultúrnymi centrami, no nie je to vždy pravidlom. Uvádzame významné kultúrne inštitúty, napríklad Goetheho inštitútv Nemecku, Alliance française, francúzske kultúrne centrá, The British Council v Anglicku a podobne. Podľa Norberta Bradu uve-70 Porov. web 1.57