Minority v subsytéme kultúry

ÚvodV segregovanej rómskej osade, vzdialenej necelé tri kilometre od obce Letanovce, v časti Slovenského raja Letanovský mlyn,žije vyše osemsto Rómov. Rodiny žijú v zrubových chatrčiach bez elektriny, vodovodu a kanalizácie. V jednej chatrči, pozostávajúcejčasto len z jedinej miestnosti a kuchyne s pecou, bývajú nezriedka aj tri až štyri generácie, pričom každá generácia jezastúpená ženou (prevažujú vdovy nad vdovcami).Jedným z výstupov správy Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slo ven skej republike 508 je zistenie, že sociálnepostavenie Rómov žijúcich v segregovaných osadách je podstatne nižšie ako Rómov, ktorí sú integrovaní do väčšinovej populácie.Podobne, situ á cia Rómov zo segregovaných osád v marginalizovaných regiónoch je podstatne horšia ako tých, ktorí žijúv segregovaných osadách v rozvinutejších regiónoch s lepšími ekonomickými podmienkami. Segregovaná osada Letanovce jelokalizovaná na území okresu, kto rý je podľa uvedenej správy okresom chudobným a Rómovia žijúci v chudobnom okrese súdvoj ná sob ne marginalizovaní. Sú na tom horšie podľa ekonomických, ako aj sociálnych ukazovateľov. Mie ra nezamestnanostisa blíži k sto percentám, zdravotný stav je horší než v iných oblastiach a vzdelanostná úroveň obyvateľstva je nižšia. Väčšinaobyvateľov má iba základné vzdelanie.Rodinné genderové stereotypy a ich premeny v prostredí chudoby a sociálneho vylúčeniaV tradičnej rómskej rodine bola (a stále je) rómska žena – manželka zárukou prežitia rodu. S počtom zdravých potomkov,najmä synov, rastie jej spoločenský status a mužovo uznanie. 509 Tradičný genderový stereotyp rómskych rodín minulých generácií,podľa ktorého bolo povinnosťou muža pracovať a živiť rodinu, sa zo segregovanej osady Letanovce v súčasnosti vytratil.Muži, ktorí boli v rómskych rodinách minulých generácií živiteľmi rodín, sa spoliehajú na to, že dokážu prežiť aj bez práce, vďakadávkam v hmotnej núdzi vy plá ca ným všet kým členom rodiny. Napriek tomu, že majú konkrétnu predstavu, akoby si zarobili pe -nia ze, keby zostali bez rodiny, nie sú schopní urobiť minimum pre to, aby podobný scenár u vied li do života za súčasného statusu,čím by zvýšili životnú úroveň sebe, man žel ke/part ner ke a de ťom. V segregovanej osade je tak jednostranne zrušené (na stranemuža) pôvodné rozdelenie sféry účinkovania rómskej ženy a rómskeho muža, podľa ktorého muž zarábal a živil rodinu a ženabola doma a starala sa o domácnosť a deti. Pôvodne hlbší a širší rádius muža sa výrazne zúžil (muž nechodí do zamestnaniaa vo väčšine prípadov ani do krčmy), čo výrazne oslabilo aj jeho emancipáciu v očiach ženy a jeho autorita a postavenie zoslabli.Žena, pôvodne závislá od zarábajúceho muža a zbavená sociálnych interakcií s vonkajším svetom majority, je v segregovanejosade, charakteristickej hlbokou chudobou a sociálnou exklúziou, závislá od muža, ktorý nie je schopný uživiť rodinu, čím sajej svet relatívnych istôt viditeľne rúca, žena tak vníma budúcnosť seba i svojich detí cez prizmu beznádeje a bezcieľnosti. Keďsa k tomu pridá skutočnosť, že žena nemôže preraziť bariéry sociálnej exklúzie, zostáva hermeticky uzavretá v úzkom kruhunajbližšej rodiny.Strach z toho, že človek zostane sám, bez najbližšej rodiny, je prirodzený a vlastný kaž dému jedincovi, bez ohľadu na etnickúpríslušnosť. No medzi Rómami v Letanovciach je umocnenie ich strachu zo samoty podložené faktom, že by sa nedokázali,respektíve nemohli spo ľah núť na pomoc či podporu ľudí mimo okruhu najbližšej rodiny. Sú mi moriadne fixovaní na svojichmanželov/manželky, životných partnerov/partnerky a na deti, prí padne vnúčatá aj preto, že nemajú v osade blízkych priateľov,ani v širšom príbuzenstve ľu dí, ktorým by mohli plne dôverovať a spoľahnúť sa na nich. Ich sociálny kapitál je veľmi nízky. 510Najdôležitejšou inštitúciou je najbližšia rodina a dôvera k von kaj ším inštitúciám je v osade poznačenej sociálnou exklúziou a sociokultúrnymhendi ke pom nízka, alebo žiadna. Najužšia rodina funguje ako uzavretý kruh ľudí, ktorého členovia si navzájompomáhajú. 511508 Ide o výskum tímu slovenských výskumných pracovníkov a zamestnancov Svetovej banky z ro ku 2002. Výskum bol zameraný na chudobu Rómov naSlovensku. (Pozri Použitá literatúra.)509 POLÁKOVÁ, E. a kol. 2005. Postavenie a rola rómskej ženy v spoločnosti. Trnava: Fakulta mas mediálnej komunikácie UCM Trnava, 2005, s. 30.510 Potvrdil to aj výskum Svetovej banky, Nadácie S.P.A.C.E., INEKO a Inštitútu pre otvorenú spoločnosť z roku 2002 – pozri Použitá literatúra: Chudoba Rómova sociálna starostlivosť o nich v SR.511 Fungovanie vzorcov pomoci v rodinách v segregovaných a separo va ných rómskych osídleniach na Spiši potvrdil v roku 2012 aj výskum uskutočnený tímom výskumníkovpod vedením doc. PaedDr. V. Kleina v rámci projektu VEGA 1/0596/10 Voľby ži votných stra té gií obyvateľov chudobných a sociálne vylúče ných rómskych o sídlení.244