Minority v subsytéme kultúry

Motto: „Chcem prekonávať predsudky a fanatizmus a teda aj bolesť, ktorú spôsobujú“Magdaléna Kusá. 490Výskum interakcie vybraných, tradičných slovenských etník ma predovšetkým privádza k udalostiam a k vyrovnávaniu sas obdobím holokaustu. Zdroje hovoria o jeho priamych obetiach práve v súvislosti s týmito dvoma etnikami. Každoročne sakonajú tryzny a spomienky na tieto udalosti, sprevádzané prednáškami a kultúrnymi akciami.Židia majú Pamätný deň obetí holokaustu a obetí rasového násilia 9. septembra, keďže v roku 1941 prijala vláda slovenskéhovojnového štátu tzv. Židovský kódex. 491 Štvavá kampaň proti vybranej skupine vlastných občanov prebiehala na územíSlovenska od roku 1939. Avšak história stereotypizujúceho zmýšľania v textoch a obrázkoch mienkotvorných periodík siaha dokonca 19.storočia. 492 Osadené pamätné tabule a pomníky, ako aj publikácie či výstavy upozorňujú na genocídu druhej svetovejvojny a informujú o približnom počte obetí. Podľa stálej expozície v Nitrianskej synagóge zahynulo z pôvodných 135 000 slovenskýchŽidov 108 000. 493 Tieto čísla sa rôznia, napríklad podľa publikácie „Po Židoch Cigáni“, „z pôvodných 90 000 Židov prežilo5 000“. 494 Tento kontrast spôsobuje skutočnosť, že južná časť Slovenska pripadla počas druhej svetovej vojny Maďarsku a časťŽidov sem bola aj presídlená. 495 Hovorí sa o čísle 46 000. Sú to odhady, keďže v Maďarsku sa nezachovali všetky zoznamy deportovaných.Slovenská vojnová legislatíva pokladala za „Cigáňov“ len tých Rómov, čo „kočovali“, z usadených Rómov len tých, ktorí sa„vyhýbali práci“. Takto definované termíny sa javia ako natoľko flexibilné, že by bolo za Cigáňa možné označiť sezónneho remeselníka,robotníka či umelca.Zákony o brannej a pracovnej povinnosti „Cigáňov“ z roku 1941 znamenali ich preraďovanie zo Slovenskej armády do Pracovnéhopráporu, kde sa stávali tzv. vojakmi bez zbrane.Pracovný prápor mal tri roty: rómsku, židovskú a trestaneckú. Činnosť rôt viedla k zakladaniu táborov, 496 ktoré znamenaličasto nehumánne zaobchádzanie, ako aj preraďovanie do koncentračných a vyhladzovacích táborov, kde vojaci/trestanci nachádzalihlad, choroby a smrť.Medzinárodný deň spomienky na holokaust majú Rómovia 2. augusta, pamätajúc na masové vyvraždenie Rómov prilikvidácii „cigánskeho“ koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. Celkovo zahynulo v dôsledku vojnových udalostí niekoľkotisíc slovenských Rómov.Tieto pamätné udalosti odhaľujú zainteresovaní vedci, žurnalisti, mobilná hŕstka tých, čo prežili, a triedy žiakov čištudentov, ktorí sa o akcii dozvedia od pedagógov. Nenávratné straty, ktoré spoločnosť počas holokaustu utrpela plnenímzákonov vtedajšieho vojnového štátu, si zaslúžia komemorácie aj na neoficiálnej interaktívnej platforme: Pre záujemcov o dejiny490 O prekonávaní predsudkov, a teda aj o ich negatívnych dôsledkoch – stigmatizácii píše viacero domácich a zahraničných autorov, z mladších napríklad:PRAMUKOVÁ, M. Kultúrne potreby marginalizovaných skupín spoločnosti a ich realizácia [diplomová práca]. Brno: FF MU, 2011.491 Web 1.492 ALNER, J. Slovenské pohľady na Židov alebo Židia v Slovenských pohľadoch. Bratislava: Adora Lingua s. r. o., 2011, s.11, s. 594. Pozri na webe dostupnékreslené politické vtipy, zobrazujúce etniká ako nepriateľa krajín, ktoré sa na začiatku 20. storočia formujú na národnom princípe.Pozri zborníky z konferenciío vizuálnych reprezentáciách: DEMSKI, D. – BARANIECKA-OLSZEWSKA, K. (eds.) 2010. Images of the Other in Ethnic Caricatures of Central and Eastern Europe.Warszawa: Institute of Archaeology and Ethnology, Polish Academy of Sciences, 2010; DEMSKI, D. – KRISTÓF, I. – BARANIECKA-OLSZEWSKA, K. (Eds.) Competingeyes: Visual Encounters With Alterity in Central and Eastern Europe. Budapest: l´Harmattan, 2013.493 „Osud slovenských židov“. Stála expozícia Múzea židovskej kultúry v Nitrianskej synagóge (návšteva: október 2013). Iné zdroje uvádzajú, že na území vtedajšiehoSlovenska sa nachádzalo dokonca až 136 000 Židov (konzultácia so školiteľom: PhDr. Peter Salner, DrSc., december 2013).494 HÜBSCHMANNOVÁ, M. (ed.)2005. Po Židoch cigáni. Svědectví Romů ze Slovenska 1939 – 1945. I. díl. Praha: Triada, 2005, s. 677 – 740.495 Holokaustom sa zaoberá aj historik E. Nižňanský, o presídľovaní do Maďarska píše napríklad aj v článku Prvé deportácie židov z územia Slovenska v novembri1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna. Web 2: http://www.niznanskyedo.host.sk/Articles%2024.htm496 NEČAS, C. Tragické osudy slovenských a českých Romů v době od konce 30. do poloviny 40. let minulého století. In: KUMANOVÁ, Z. – MANN, A. (eds.). Mabisteren! Nepriznaný holocaust: Rómovia v rokov 1939 – 1945. Bratislava: OZ In minorita, SNM a ÚET SAV, 2007, s. 7 – 14.238