Minority v subsytéme kultúry

Nevyhnutnosť zmeny mysleniaVzhľadom k tomu, že genderové stereotypy sú sociálnym a kultúrnym konštruktom, súborom ideí, presvedčení o tom, akosa treba správať, prezentovať, aké roly treba na seba brať, 518 je možné priaznivo ich ovplyvňovať pozitívnym pôsobením na zmenumyslenia dotknutých osôb. Hoci sa genderové stereotypy ako naučené a kultúrne akceptované spôsoby správania historicky menia(paralelne so zmenami v spoločnosti), v prípade chudobného a sociálne vylúčeného sociokultúrneho prostredia to neplatí,pretože je od prirodzených spoločenských zmien izolované. Preto je potrebné tieto zmeny z majoritného prostredia prinášať dovnútra uzavretej komunity segregovanej rómskej osady – pomaly, postupne, ale hlavne trpezlivo.Je nevyhnutné presvedčiť letanovské ženy a ich mužov o nutnosti dvoch príjmov pre zabezpečenie potrieb rodiny a zároveňsa sústrediť na rast vzdelanostnej úrovne dievčat a žien, pretože inak si nikdy neuvedomia potrebu vlastnej sebarealizácie. Kýmsa tak nestane, nezmenia sa zafixované negatívne stereotypy.Zmena myslenia je tá najťažšie dosiahnuteľná zmena, ktorá vyžaduje čas. Sme presvedčení, že základným východiskomk tomu, ako efektívne vplývať na elimináciu negatívnych genderových aspektov identity rómskej ženy v letanovskej segregovanejosade, je potreba čo najlepšie ich spoznať. Jedine pri správnom po chopení a identifikovaní zdrojov ich problémov je možnénielen hľadať a uplat ňo vať vhodné stra té gie pomoci, ale aj kreovať a správne usmerňovať postupnú zmenu v myslení, postojocha spô so be života. Porozumenie prostrediu, v ktorom žijú, poznanie pod mie nok, z akých pochádzajú, pomôže zvoliť adekvátneprístupy s relevantnými výsledkami.Riešenie kľúčových problémov genderových stereotypovv letanovskej segregovanej osade cestou sociálnej inklúzieCelková sociálna situácia rómskych rodín v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí (ktorá výrazne ovplyvňuje životz hľadiska genderu) je cha rakteristická celou škálou sociálnych problémov, ktorých riešenie je veľmi zložité, za sa hu je do všetkýchoblastí ich života, nie je záležitosťou krátkodobého horizontu a nie je realizova teľné len vlastnými silami dotknutých jedincova sociokultúrnych skupín. Roz ho du jú cou stra tégiou pri ich riešení sa na Slovensku stala politika sociálnej inklúzie, ktorá vychádzazo zá sadných dokumentov Európskej únie, uvedených do politického života členských krajín od ro ku 2000. Na Slovensku sapolitika sociálnej inklúzie začala uplatňovať po vstupe Slo ven ska do všetkých štruktúr Európskej únie v roku 2004. Od roku 2001sú v rámci metódy o tvo renej koordinácie členské krajiny Európskej únie zaviazané spracovať a predkladať Ná rod né plány sociálnejinklúzie. 519 Významnú úlohu v kontakte s rómskymi ženami s nízkym sociálnym kapitálom a ich rodinami v segregovanej osadeLetanovce zohrávajú terénni sociálni pracovníci, ktorých práca má svoje výrazné špecifiká a je dôležitým zdrojom informáciípre zostavovanie plánov rozvoja sociálnych služieb a regiónu. Jednou z foriem sociálnej práce v tomto chudobnom, sociálnevylúčenom osídlení je komunitná práca, ktorú možno považovať za najdôležitejšiu formu sociálnej práce v tejto oblasti a zároveňza roz vo jo vú sociálnu aktivitu.Treba otvorene priznať, že úplná asimilácia Rómov sa doteraz nepodarila nikde na sve te. Je potrebné nájsť platformu,na ktorej sa dokážu bezkonfliktne stretnúť majorita s rómskou minoritou pri zachovaní ľudskej dôstojnosti a jedinečnosti naoboch stranách. Túto platformu je možné budovať v niekoľkých rovinách. V prvom rade už spomínané iniciovanie zmien v týchaspektoch ich života, ktoré spôsobujú základné problémy v živote rómskej ženy v segregovanej osade. V druhom rade je nutnépokračovať v pro gra moch, zameraných na odstránenie chudoby a sociokultúrneho hendikepu v prostredí poznačenom sociálnouexklúziou. No a v neposlednom rade je dôležitá aj práca s majoritou. Pretože rómska problematika sa nedá riešiť výhradne prá cous Rómami. Súbežne je potrebné riešiť problém skreslených predstáv o rómskych ženách, ktoré o nich majorita má. Pre odstráneniepredsudkov a stereotypov o rómskej žene vo všeobecnosti je dôležité na prí klad poznanie, že Rómky z letanovskej osadyrobia mnohé negatívne veci v dôsledku prehlbujúcej sa sociálnej de privácie a často je to otázkou ich prežitia. Preto je po treb né518 ČEREŠNÍK, M. O mužoch a ženách (Psychologický pohľad na problematiku rodu). 1. vyd. Nitra: UKF v Nitre, 2011, s. 22.519 SIROVÁTKA, T. Sociální exkluze a sociální inkluze menšin a marginalizovaných skupin. Brno: Masarykova univerzita, 2004, s. 83.248