Minority v subsytéme kultúry

Pre správne fungovanie štátu sú nevyhnutné silové orgány, ktoré sa starajú o udržiavanie bezpečnosti a vymožiteľnosťprávnych predpisov. Práve v armáde a polícii nachádza väčšina beduínov pracovné možnosti. Život v trvalom sídle, mimo pôvodnýchpastvín a v novom ekonomickom systéme si vyžaduje nové formy zamestnania a stabilný príjem. Zamestnania v armádea polícii sú preferované najmä pre ich dostupnosť a nenáročnosť na kvalifikáciu. Pre získanie práce v týchto odvetviach nepotrebujeuchádzač dosiahnuť lepšie vzdelanie ani dosiahnuť nadštandardné zručnosti. Pre lojalitu beduínov a ich prirodzenéschopnosti sú preferovaní pri výbere do silových zložiek štátu.Práca vo vojsku znamenala pre beduínov jeden z prvých impulzov kultúrnych zmien tradičnej beduínskej kultúry. Do roku1967, keď Jordánsko prišlo v Šesťdňovej vojne o Jeruzalem a územia na Západnom brehu Jordánu, veľa jordánskych vojakovslúžilo na palestínskych územiach. Ubytovaní boli v barakoch, prichádzali do kontaktu s vyspelou mestskou kultúrou, vyššímštandardom bývania, odievania aj stravovania. Inšpirovaní a oboznámení s inými kultúrnymi prvkami potom začali zavádzaťzmeny po návrate aj v domovskej komunite.Tribalizmus – kmeňová organizácia arabskej/beduínskej spoločnostiNiektorí autori považujú beduínsku kultúru za jadro arabskej kultúry. 321 Spoločenskú organizáciu beduínov ovplyvnilišpecifické životné podmienky. Nehostinné prírodné prostredie a neustála hrozba nepriateľských prepadov vyformovali spoločnosťorganizovanú na kmeňovom princípe. Kmeň sa stal základnou stavebnou jednotkou arabskej a najmä beduínskej spoločnosti.Tvorený bol spravidla skupinou ľudí odvodzujúcou svoj pôvod od spoločného predka.Najrozšírenejším beduínskym príbytkom bol stan z kozej srsti „bejt aš-šaar“, obývaný jednou veľkorodinou, rodom. Skupinastanov, štvrť, bola obývaná klanom, viacero klanov formovalo jeden kmeň. Patriarchálny rodovo-kmeňový systém zabezpečovalrovnosť pre všetkých príslušníkov a zároveň umožňoval spoločnú formu vlastníctva pastvín, vodných zdrojov a zvierat. 322Základnou podmienkou fungovania kmeňového systému bola solidarita a kmeňová spolupatričnosť. Tieto sa napokon premietajúv správe kráľovstva aj na vyššej politickej úrovni. Na čele kmeňa stál kmeňový vodca – šejk. Šejk musel spĺňať niektorévlastnosti, aby mohol zastávať najvyššiu kmeňovú funkciu. Zvyčajne to bol človek múdry, bohatý, štedrý, pohostinný, spravodlivýalebo odvážny. Funkcia šejka bola volená, avšak zvyčajne túto funkciu preberal šejkov najstarší syn pod podmienkou, že spĺňaosobnostné predpoklady pre vykonávanie takejto funkcie.Šejk uzatváral dohody s inými kmeňmi, vyhlasoval mier aj vojnu, vykupoval príslušníkov kmeňa zo zajatia a zároveň slúžilako najvyšší arbiter v kmeni. Nemal neobmedzenú moc a musel rešpektovať rozhodnutia rady starších – madžlis aš-šujúch. 323Nový ekonomický systém a modernizácia Jordánska sa podpísali pod zmeny v organizačnej štruktúre spoločnosti. Funkciašejka sa mení v priebehu času. S novými zamestnaniami a zmenou spôsobu života beduínskeho obyvateľstva dochádza v jednotlivýchkmeňoch k zmenám postavenia šejka. Jordánsky parlament sa vyznačuje silným zastúpením kmeňových vodcov, ktorínapriek demografickým zmenám v krajine stále predstavujú rozhodujúcu silu v parlamente a vo vláde (pravdepodobne ale nienatrvalo).V rámci lokálnych beduínskych spoločenstiev stráca šejk postupne svoju predošlú funkciu. Jednotliví príslušníci kmeňovzískavajú nové možnosti zamestnania, nezávislé príjmy, čím sa menia aj autority vo vnútri kmeňa. Šejk získava funkciu starostu,je volený vládou, ktorá si odobruje túto voľbu u miestnej komunity.V arabských krajinách a v Jordánsku, ktoré sme uviedli ako príkladovú krajinu s početnou pôvodne beduínskou populáciou,dochádza k urbanizácii, nárastu počtu obyvateľov trvalých sídiel za poklesu podielu populácie, ktorá sa živí čisto kočovnýmspôsobom života. So zmenou štruktúry spoločnosti a spôsobov obživy dochádza aj k zmenám v kultúrnom systéme. Pri štúdiuvývoja súčasnej arabskej spoločnosti a porovnaní jej stavu s dielom Ibn Chaldúna, zisťujeme nadčasovú platnosť jeho tvrdení.321 Pozri Al-Absi, Arabská káva v kultúre beduínov.322 AL-ABSI, M. Kultúrne tradície Blízkeho východu. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2012, s. 34.323 Ibid., s. 36.168