Minority v subsytéme kultúry

nosti filmového štábu. Z tohto materiálu je zrejmé, že život obyvateľov v osade naberá na pestrosti podľa toho, či sú zachytení nakameru bez ich vlastného vedomia, alebo nie. Princíp skrytej kamery zároveň aktualizuje otázku sebaprezentácie protagonistovv dokumentárnych filmoch.V roku 2006 vznikol azda najzaujímavejší dokument o Rómoch za posledných 20 rokov vôbec. Skupinový dokumentárnyportrét s názvom O Soni a jej rodine nakrútila dokumentaristka Daniela Rusnoková na východnom Slovensku v rómskej osadeRudňany, pričom realizácia projektu prebiehala v období rokov 2004 až 2006. Z hľadiska spracovania témy z prostredia rómskejkomunity ide o ojedinelý a výnimočný portrét rómskej ženy a jej rodiny, ktorý je podaný formou intímnej spovede matkya manželky, a v dejinách slovenskej dokumentaristiky nemá obdobu. Doteraz sa u nás nikomu nepodarilo preniknúť tak hlbokodo vnútorných pocitov, do intímneho myšlienkového sveta a do súkromných názorov predstaviteľa rómskej komunity tak, akoto môžeme vidieť v prípade tohto dokumentu. Sonina spoveď je o to cennejšia, že sa kriticky stavia k zaužívanej rómskej tradícii,voči ktorej sa však nedokáže vzoprieť, a jej rešpektovanie napriek problémom z toho vyplývajúcich považuje za správne. Zároveňodhaľuje tajomstvo postavenia rómskych žien v rámci hierarchickej štruktúry rómskej rodiny a prináša zaujatý pohľad z vnútra naproblematiku populačnej explózie, silne zakorenenej v pravidlách rómskeho pohľadu na svet. Väčšina filmov o Rómoch sa totižodohráva na povrchu, kde sleduje z odstupu javy sprevádzajúce nelichotivé životné podmienky a postavenie rómskej menšiny naSlovensku, ktoré sa odvíjajú od historicky podmienenej sociálnej exklúzie a vyhranených vzájomných názorov etnickej minorityvoči majorite a naopak. Daniele Rusnokovej sa podarilo začleniť sa do mnohopočetnej rómskej rodiny, a tak z intímnej blízkosti,z vnútra skúmať peripetie a vzťahy typické pre jedno, pravdepodobne ordinárne rómske manželstvo. Odhaľuje tak pozoruhodnýsvet predstáv a názorov, vzťahových súvislostí, myšlienkové pozadie systému dogmatických pravidiel, utváraných od nepamäti,podľa ktorých sa formuje pohľad na svet videní očami rómskych žien. Už okolnosti Soninej existencie, jej postavenie v komuniteje redukované na plodenie detí, čo ona sama vníma ako tradičné životné poslanie. I keď sa s ním vnútorne nestotožňuje, jejsvetonázor, silne ovplyvnený tradičným rómskym vnímaním rodiny a hodnôt manželstva, v nadväznosti na kresťanské vnímanieviery, jej nedovoľuje vybočiť z presne nastaveného rámca. Rusnoková vo svojom dokumente podrobne skúma práve tentoparadox a zachytáva ho cez osobnú spoveď, ktorá v takejto úprimnej forme u nás dodnes verejne nezaznela. V dlhšom časovomhorizonte sa Rusnokovej podarilo dostať sa za oponu, ktorá zahaľuje intímny život rómskej komunity nepreniknuteľnou clonoupred majoritou a pláštikom stereotypného posudzovania. Zvládla to bez vonkajšej potreby zasahovať do ľudských osudov, bezpotreby ovplyvňovať zaužívaný chod vecí. A týmto spôsobom, pomaly ale isto, prenikáme spolu s ňou do spletitého systémurodinných vzťahov Sone a jej manžela. Spoznali sa v pätnástich. Odvtedy bola pätnásťkrát tehotná, pričom jedno z detí jejumrelo. Podľa jej vyjadrení, termín romantika sa v rómskom slovníku nenachádza. Myšlienkový svet rómskych žien z osád jepre nezainteresovaného pozorovateľa tabu. Soňa ho Rusnokovej poodhalí spôsobom šepkaného komentára ako pri pomyselnejspovedi. Otvorene prizná, čo si skutočne myslí, i keď jej hlboko zakorenená tradícia nedovoľuje narušiť nepísané pravidlá. Bezpríkras opíše svoj intímny život, spolunažívanie manželov, jej názory na rodenie a výchovu detí, poukáže na úpadok rómskehoživota v demokracii v kontraste k obdobiu komunizmu i na biedne vyhliadky na budúcnosť. Rodina je pre ňu celý svet, ktorýju obklopuje. Iné očakávania už nemá a rodenie detí považuje za poslanie dané od Boha. Manžela nekritizuje, pričom tolerujejeho neveru s ospravedlnením, že on za to nemôže, pretože je chlap a občas prirodzene podľahne. Život bez osvety a sexuálnejvýchovy sa nezadržateľne prenáša z matiek na dcéry, ktoré čaká rovnaký osud. Muž má v rodine dominantné postavenie. V podstatenie je dôležité, aký je. Po svadbe v tradičnej hierarchii rómskej rodiny je považovaný za nedotknuteľného. Soňa pripúšťa,že by jej na svete bolo bez neho ľahšie, ale zároveň priznáva, že ho nikdy v živote neopustí. Rusnoková tento vývoj postupnezaznamenáva v dvojročnom časovom období. Bolo to len otázkou času a Soňa je opäť raz na ceste do pôrodnice.Do každodenného kolobehu v rómskej osade patria ďalšie špecifiká. Život sa odvíja v stiesnených priestoroch ošarpanejchatrče, dennodenná starostlivosť o deti, vykrádanie štátnych lesov, s charakteristickým rúbaním zdravých stromov vo výškepása, kriminalita a väznenie mladistvých Rómov bez šance na iné uplatnenie, takto plynie čas merateľný od narodenia po smrť.Rusnoková tieto udalosti nezaujato zaznamenáva. Nemieša sa, nezasahuje, nekomentuje. Podarí sa jej zachytiť pohreb, abynásledne prestrihla na sonografický obraz vyvíjajúceho sa plodu. Soňa uteká z pôrodnice hneď po pôrode s vedomím, že sazdravotné sestričky o malú postarajú, ale kto zaopatrí jej ostatné deti? Hádam len nie jej manžel. Veď on na tento svet kvôli356