Minority v subsytéme kultúry

migračné toky zo Slovenskej republiky nemôžu byť iniciované skôr nesprávnou ekonomickou politikou a možnosťou zamestnaťsa doma, než pretrvávajúcimi proklamáciami o tendenciách vylietať z hniezda kvôli cestovaniu alebo spoznávaniu nových krajínkultúr a podobne. Emigrácia sa tak stáva nielen otázkou súkromného postoja emigranta, ale aj transparentne vysloveným postojomna celospoločenskú situáciu, je teda verejným vyjadrením nesúhlasu a nespokojnosti so situáciou v krajine. Bolo to tak predrokom 1989, no je to tak aj dnes. Samozrejme, dôvodom odchodu nie je ideológia a ich odchod nebude považovaný za trestnýčin, budú sa môcť vrátiť a ich odchod je do istej miery dobrovoľný. Na druhej strane, nie všetci novodobí emigranti odchádzajúz domovskej krajiny iba kvôli zážitkom a možnosti cestovať, mnohých ženie do zahraničia aj otázka existenčná. Problematikamigrácie vyvoláva neprestajné diskusie aj v dôsledku akéhosi strachu, ktorý vyvoláva vo viacerých oblastiach, či už je to otázkahospodárska, mentálna, konfesijná alebo kultúrna. V tejto súvislosti by sa do popredia mal dostať rozvoj azylovej a migračnejpolitiky, ktoré by turbulencie v tejto oblasti mohli korigovať.Kultúrnodiplomatické aktivity zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničíCieľom aktivít kultúrnej diplomacie nasmerovanej aj na Slovákov žijúcich v zahraničí ako na našich krajanov tkvie ajv akcelerácii slovenského národného života, podpore ich vitality v snahe o zamedzenie ich postupného rozplynutia smeromk väčšinovému národu alebo smerom k prevládajúcim národnostným skupinám, prípadne zamedzenie ich národnostnej apatiea vlažnosti.Jednou z najdôležitejších oblastí, na ktorú by sa aktivity kultúrnej diplomacie mali zamerať, je podpora národného jazyka,na ktorú sa odvoláva aj Viedenská deklarácia, v rámci ktorej boli definované zásady multietnicity a multikulturality. Prečo právejazyk? Pretože jazyk je nielen prostriedkom komunikácie, ale predovšetkým výrazom kultúry a národnej identity. Dôkazom tohosú celé kultúrne dejiny Slovenska, podstatnou časťou našich dejín sa nesie otázka kodifikácie jazyka ako prejavu vyspelostia samobytnosti nášho národa. Ako uvádza profesor J. Glovňa: „Osobitnú úlohu v procese vrastania emigrantov do väčšinovéhonároda zohráva jazyk. Býva rozhodujúcim a niekedy jediným indikátorom miery identity. Pre Slovákov to platí zvlášť, pretožeslovenský jazyk sa pokladá za základný a s ohľadom na dejiny rozhodujúci znak národa. Prirodzene závisí predovšetkým odjednotlivca a jeho psycho-sociokultúrnej podstaty osobnosti, ako si uchová svoj materinský jazyk v cudzine. Faktom však je, žejeho vzťah k slovenčine určujú mnohé faktory: intenzita asimilačného tlaku, sociálne postavenie, pracovné zaradenia, možnosťkontaktu so Slovákmi, rodinné zázemie a pod.“ 68Okrem toho podpora jazyka ovplyvňuje jazykové kompetencie a viacjazykovosť, čo sa druhotne pozitívne odzrkadlí napodpore medzikultúrneho kontaktu, dialógu a porozumenia. Podpora vzdelávania a jazykových kompetencií je pre podporumultietnicity a multikulturality nevyhnutná a možno o to dôležitejšia, pokiaľ hovoríme o málo rozšírených jazykoch, ako jeto aj v prípade slovenského jazyka. V kontexte aktivít kultúrnej diplomacie Slovenskej republiky by to mala byť predovšetkýmpodpora prípravy slovakistov, ich vysielanie na zahraničné univerzity, bilaterálne a multilaterálne dohody v oblasti vzdelávaniaslovenského jazyka na zahraničných školách a vzdelávacích inštitúciách, podpora vzniku lektorátov slovenského jazyka a kultúryv zahraničí, podpora zakladania katedier slovenského jazyka v rámci univerzitného vzdelávania v zahraničí a podobne. 69 Podporajazykových kompetencií spočíva v otázke interkultúrneho kontaktu medzi krajinami aj v tom, že ich jazyková zručnosť dopomôžepri sprostredkúvaní kontaktov, spolupráce, informácií medzi oboma krajinami a ich kultúrami. Interkultúrna komunikácia by zatakýchto podmienok nemusela prebiehať prostredníctvom ďalších článkov, čím by sa zamedzilo ďalším možným nedorozumeniam.Ovládanie jazyka krajiny, s ktorou je definovateľný interkultúrny kontakt, pozitívne ovplyvní samotnú komunikáciu, ktorá68 GLOVŇA, J. Sondy do jazykovej situácie viedenských Slovákov. In: Slovenčina a slovenská kultúra v živote zahraničných Slovákov. Nitra: Univerzita KonštantínaFilozofa v Nitre, 2002, s. 47.69 František Koli v tejto súvislosti spomína podporu slovenského jazyka v kontexte Rakúska, keď v otázke prípravy slovakistov vznikla spolupráca s Viedenskouuniverzitou, vznikol lektorát slovenského jazyka a kultúry, v polovici deväťdesiatych rokov bolo štúdium slovenčiny rozšírené zo základnej jazykovej prípravyna nediplomovú kombináciu slovenčiny s dejinami východnej a strednej Európy, s porovnávacou jazykovedou alebo s literárnou vedou a podobné aktivity(porov. KOLI, F. Slovensko v rakúskom kontexte. In: Slovenčina a slovenská kultúra v živote zahraničných Slovákov. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,2002, s. 40.).56