Minority v subsytéme kultúry

Rómska žena, ktorá je v tradičných rodinách osamotená, bez sociálnych vzťahov, je v sociálnej ex klúzii chudobnej segregovanejosady ešte osamotenejšia.Transformácie typicky ženských a typicky mužských vlastnostíH. Karsten 512 , psychológ a profesor mníchovskej univerzity, uvádza zoznam vlastností, ktoré sa stereotypne opakujú v prípade,ak chceme charakterizovať „typicky ženské“ a „typicky mužské“ spôsoby správania: ženy sú bezmocné, muži agresívni.Ženy sú citovo založené, muži aktívni. Ženy sú emocionálne, muži naproti tomu autoritatívni. Ak sú ženy empatické, muži súbojovní. Oproti ženám, ktoré sú mierne, muži sú neohrození. Ak sú ženy náladové, muži sú neľahko zraniteľní. Ženy sú nelogické,muži nezávislí. Ženy sú nežné, muži odolní. Oproti ženskej ohľaduplnosti sú muži odvážni až opovážliví. Ženy sú pasívne, mužizasa panovační. Ženy sú starostlivé a opatrné, muži sú podnikaví. Ak sú ženy príjemné, muži sú rozvážni. Oproti slabým ženámsú muži schopní sebaovládania. Ženy sú súcitné, muži zasa silní a energickí. Ženy sú šarmantné, muži súťaživí. Kým ženy súzamerané na rodinu, muži sú vodcami. Oproti závislým ženám sú muži vyrovnaní. Ženy sú klebetné, muži zodpovední. A – mužineplačú.Počas nášho trojmesačného výskumu v segregovanej osade Letanovce sme zaznamenali výrazné odchýlky od vyššie uvedenejtypizácie genderových stereotypov. K týmto posunom dochádza v dôsledku priamych vplyvov sociokultúrneho prostredia,v ktorom sú základnými formujúcimi faktormi chudoba a sociálna exklúzia. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú každodenné správaniea smerovanie jednotlivcov a premietajú sa vo vonkajších prejavoch vnútorných zmien ich vlastností. Výsledkom je, žeKarstenom takto zadefinované rozdiely sa v chudobe umocnenej sociálnou exklúziou stierajú a muži sa stávajú bezmocnými(ženská vlastnosť) – ich bezmocnosť spočíva v nemožnosti/neschopnosti prelomiť kruh sociálnej exklúzie a chudoby. S toutobezmocnosťou sa prirodzene vytráca mužská aktivita a bojovnosť. Ponorení v celkovej apatii z bezmocnosti prestávajú byť mužiodvážni a podnikaví, rovnako sa vytráca aj ich sila a energickosť a tým, že sa spoliehajú na to, že „uživia“ rodinu z dávok pomociv hmotnej núdzi, stávajú sa krajne nezodpovednými. Ich ženy takto strácajú prirodzenú oporu vo svojich mužských náprotivkoch,čo už samo o sebe (plus životné stereotypy poznačené chudobou a sociálnou exklúziou) spôsobuje, že v istých situáciách, ktorésme priamo pozorovali, preberajú neuvedomelo typicky mužské spôsoby správania: stávajú sa agresívnymi, autoritatívnymi,panovačnými – tieto typicky mužské vlastnosti preberajú v situáciách, keď si potrebujú v rodine presadiť svoju vôľu (nákupkonkrétnej veci/tovaru) a v situáciách, keď im ich muži chcú direktívne niečo prikázať a ony sa chcú „trucovito“ voči partnerovipresadiť. Muži už nie sú tými bojovnými a dominantnými dobrodruhmi, ako boli v minulosti, a ony tak získavajú priestor, ktorýinštinktívne využívajú na sebarealizáciu, v iných podmienkach a situácii bez limitov chudoby a sociálnej exklúzie nepredstaviteľnúani možnú.Bitá a podvádzaná rómska ženaMedzinárodné stredisko pre štúdium rodiny v Bratislave, ktoré každoročne uskutočňuje anketu na tému „Rodina“, uvádza,že čím horšia je ekonomická situácia v rodine, tým je výskyt fyzického násilia vyšší. Zvýšený výskyt je aj medzi osobami sozákladným vzdelaním, medzi ekonomicky neaktívnymi (nezamestnaní, dôchodcovia) a na vidieku. Muži, ktorí bijú svoje ženy,hodnotia tento čin ako obranu svojich tradičných práv. Ide predovšetkým o prípady manželskej nevery alebo i menších flirtov,ktoré sú príčinou mužovej žiarlivosti. 513Medzi najčastejšie dôvody bitky, ktorú letanovské Rómky utŕžia od muža (životného partnera), patria: žiarlivosť, neodôvodnenépodozrenie z nevery a alkoholizmus muža (respektíve, ak žena bráni mužovi piť). Do bitky často vyústia aj hádky na témuhospodárenia, nedostatku peňazí a rodinných sporov a problémov v širšej rodine.512 KARSTEN, H. Ženy – muži (Genderové role, jejich původ a vývoj). Praha: Portál, s. r. o., 2006, s. 24 – 25.513 LÁBADYOVÁ, N. „Žena je len vtedy dobrá, keď je bitá“, alebo: Bitie ženy v reálnom ži vote a vo folklóre. In: Žena z pohľadu etnológie. Bratislava: Katedraetnológie Fi lo zo fic kej fakulty UK, 1998, s. 98 – 105.245