Minority v subsytéme kultúry

Vo výskumnej skupine 89,41 % detí nehodnotí Rómov ako homogénnu skupinu z aspektu lenivosti, dokonca by smemohli tvrdiť, že deti tohto výberu nepriraďujú lenivosť k etnickým charakteristikám Rómov a nepodliehajú tomuto stereotypu.83,04 % diferencuje rozličné skupiny Rómov, ktoré majú odlišné socio-kultúrne charakteristiky, 80,69 % pozná rómsku zástavu.V týchto položkách odpovedalo správne viac ako 80 % detí, čo znamená, že mali kontakt so symbolom (zástava) rómskej minoritya nevnímajú Rómov na Slovensku ako homogénnu skupinu, respektíve disponujú týmto poznatkom. Nesporne majú správneodpovede súvis s tým, že rómske deti získavajú informácie o vlastnej etnicite nielen prostredníctvom inštitucionálnej edukáciea médií, ale aj prostredníctvom sociálnych a kultúrnych odkazov komunity a autorít. Rovnako však môžeme nepodliehanie stereotypu,že všetci Rómovia sú rovnakí a leniví, intepretovať v súlade s teóriou sociálnej identity, ktorá hovorí, že pre človeka nieje prijateľné prijímať negatívne označenia vlastnej skupiny, skupiny, ktorej je členom. Ak je však takémuto hodnoteniu vystavenýčasto, pod tlakom silnejšej skupiny začne mať problém s vlastnou etnickou identitou.Ak si všimneme kategórie tvrdení, ktoré zachytávajú lingvistický a inštitucionálny status rómskej minority, ktorý je, podľaetnolingvistov, veľmi dôležitý pre pozitívnu etnickú identitu, ale aj pre pozitívne vnímanie minority majoritou, zistíme, že56,21 % rómskych detí sa domnieva, že ani v súčasnosti nemá rómsky jazyk písomnú podobu a v tomto jazyku nie sú napísanéžiadne knihy. Vzhľadom na to, že knihy písané v jazyku národa/národnosti prispievajú k jej vitalite v spoločnosti, bolo by žiaduce,aby najmä detská, ale aj odborná literatúra, bola dostupnejšia členom segregovaných rómskych komunít, najmä prostredníctvomkomunitných centier a komunitných sociálnych pracovníkov. Tvrdenie o rómskej zástave vyhodnotilo úspešne viac ako80 % rómskych detí. Rómska zástava je často jediným symbolom, ktorý sme v školách zapojených do výskumu našli naviditeľnom mieste. Horší je stav pri ďalších dvoch tvrdeniach – 57,66 % rómskych detí nevie, že Rómovia majú hymnu. Tvrdenie„Rómovia majú vlastnú krajinu, vlastný štát“ vyhodnotila nesprávne viac ako polovica rómskych detí – 55,36 % si myslí, žeRómovia majú vlastnú krajinu. Tento výsledok interpretujeme v zhode s opísanou snahou získať právoplatné členstvo v majoritea zároveň výsledok korešponduje aj so sčítaním ľudu pred 10 rokmi, keď sa len 1,7 % obyvateľov prihlásilo k rómskej národnosti.Podľa odhadov sa Rómovia hlásili a hlásia častejšie k národnosti slovenskej, resp. na juhu Slovenska k maďarskej. Na základenašich zistení podporených aj prostredníctvom semiprojektívnej metodiky na meranie postojov konštatujeme, že rómske detimajú tendenciu vnímať Slovenskú republiku ako svoju krajinu, svoj štát.V skupine tvrdení, ktoré sme zaradili ku kolektivizmu, boli deti najúspešnejšie v hodnotení tvrdenia „Róm považuje názorya postoje svojej rodiny a komunity za dôležitejšie ako svoje vlastné“ (61,45 %). Ďalšie dve tvrdenia boli, pravdepodobne, predeti abstraktné a oni ich dokázali hodnotiť iba ako úzko naviazané na prežívanú realitu: „Pre Rómov je typické, že zhromažďujúpotraviny na horšie časy“ a „Pre Rómov je typické plánovať veci dlho dopredu“, zároveň poskytnúť sociálne žiadanú odpoveď.Viacerí výskumníci a výskumníčky 567,568,569 v tejto problematike upozorňujú na poskytovanie sociálne žiadaných odpovedí, ktorékorešpondujú s požiadavkami majority. V ďalšom výskume bude nutné zohľadniť mieru abstrakcie týchto tvrdení a upraviť ich.V položkách zaradených ku kultúre rómske deti poskytli najmenej správnych odpovedí k tvrdeniu, ktoré sa viaže k typickémujedlu Rómov v minulosti. O tejto oblasti rómskeho života je v majorite málo informácií, hoci gastronómia tiež dotváranárodnú/etnickú pozitívnu identitu. Priamo v rómskej komunite sa zasa tradičná kuchyňa vytráca spolu so staršou generácioua pod vplyvom globalizácie stravovania. Ako príklad oživovania tradičnej rómskej kuchyne a jej priblíženia majorite spomeniemeaktivitu Ústavu romologických štúdií UKF v Nitre, ktorý každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov v jedálni UKFponúkal v rámci týždenného menu tradičné rómske jedlá pripravované rómskym kuchárom.V kategóriách história a jazyk uvádzali rómske deti viac správnych odpovedí ako deti slovenské. (Okrem položky Rómoviaprišli do Európy z Indie, správne odpovedalo 64,5 % rómskych a 68,25 % slovenských participantov).Do kategórie, v ktorej tvrdenia zachytávajú predsudky, sme zaradili aj tvrdenie „Rómovia sa môžu uplatniť iba v oblasti spevua tanca“. Považujeme totiž za diskriminujúce, ak sa pri práci s rómskymi deťmi orientuje práca v záujmových a mimoškolských567 Rosinský, R. Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF, 2006.568 Radičová, I. Hic sunt Romales. Bratislava: S.P.A.C.E., 2001.569 Dubayová, M. Rómovia v procesoch kultúrnej zmeny. Prešov: PF PU, 2001.277