Minority v subsytéme kultúry

printed media. The goal of this paper is to point out on the short period of popularity, which was connected with emo fashionwave in slovak cultural environment.Keywords: youth, music, subculture, punk, hardcore, ghotic, emo, printed media, titles.ÚvodProblematika mládežníckych subkultúr je témou, ktorá presahuje do viacerých vedných disciplín, napríklad do kulturológie,sociológie, psychológie a i., preto je nutné ju vnímať komplexne. V príspevku opíšeme tri populárne hudobné subkultúry 70.rokov 20. storočia − punk, hardcore a gothic. Cieľom nášho príspevku je chronologicky zachytiť vývoj kultúrneho fenoménu emo.Viacerí mediálni, kultúrni teoretici (najmä predstavitelia postsubkultúrnej teórie) polemizujú, či v prípade emo ide o samostatnúsubkultúru alebo len o dočasnú krátkodobú módnu vlnu, ktorá zasiahla hudobný aj módny priemysel.Vzhľadom na oblasť nášho skúmania − slovenské médiá − je v našom prípade vhodnejšie používať pojem módna vlna, čímsa snažíme rovnako poukázať na jej krátkodobý charakter a diskrepanciu so slovenským kultúrnym prostredím. (V porovnanís americkým, prípadne britským kultúrnym, kde emo zaznamenalo masovejšiu a dlhodobejšiu popularitu.) Prostredníctvomanalýzy titulkov slovenských printových médií (denníkov) sa snažíme poukázať na mieru a adekvátnosť informovanosti.Teoretické vymedzenieSubkultúry podľa Josefa Smolíka 622 možno klasifikovať na základe veku (tzv. mládežnícke), povolania, náboženstva (sekty),pôvodu, národnosti, etnika a pod. S mládežníckymi subkultúrami veľmi úzko súvisí fenomén hudby, ktorý výrazne ovplyvnilformovanie prvých mládežníckych subkultúr. 623Základné terminologické vymedzenie pojmu subkultúra je pomerne náročné, keďže, ako sme uviedli, ide o oblasť skúmanias prienikom viacerých disciplín, rovnako aj jej definovanie bude mať interdisciplinárny charakter. Jedna z najzákladnejšíchdefinícií zo Slovníka cudzích slov subkultúru opisuje ako „kultúr[u] etnicky, sociálne, generačne, záujmovo a i. vymedzenejmenšiny.“ 624 Avšak kvôli komplexnosti predstavy o oblasti nášho záujmu uvádzame aj ďalšie − Anthony Giddens v publikáciiSociologie uvádza, že subkultúra je „hodnota a normy odlišné od většiny, k nimž se hlásí určitá část populace.“ 625 Chris Barkeruvažuje o subkultúrach ako o „[...] skupin[ach] lidí, kteří sdílejí zvláštní hodnoty a normy, v nichž se rozcházejí s dominantní nebomainstreamovou společnosti [...].“ 626J. Smolík špecifikuje pojem mládežníckych subkultúr: „[...] typ subkultury vázaný na specifické způsoby chování mládeže,na její sklon k určitým hodnotovým preferencím, akceptování či zavrhování určitých norem, životní styl, odrážející podmínkyživota.“ 627Problematike výskumu predovšetkým mládežníckych subkultúr sa venoval aj predstaviteľ Birminghamskej školy RichardHebdige. Vo svojej publikácii Subkultura a její styl opisuje predovšetkým obdobie 50. rokov 20. storočia vo Veľkej Britániia Spojených štátoch amerických (najmä vo vzťahu ku kultúre černošských imigrantov), on sám však bol súčasťou dlhodobo vyvíjajúcicha formujúcich sa teórií výskumu subkultúr. Stručný opis vývoja v publikácii Subkultury mládeže podáva Josef Smolík.622 SMOLÍK, J. Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky. Praha: Grada, 2010, s. 34.623 Web 1: Členovia subkultúry Teddy boys, ktorá sa sformovala v prvej polovici 50. rokov 20. storočia vo Veľkej Británii, vo svojom voľnom čase preferovalitanečnú hudbu.624 Web 2 .625 GIDDENS, A. Sociologie. Praha: Argo, 1999, s. 563.626 BARKER, CH. Slovník kulturálních studií. Praha: Portál, 2006, s. 185.627 SMOLÍK, J. Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky. Praha: Grada, 2010, s. 35.300