Minority v subsytéme kultúry

násilia závisí od rôznych aspektov od jeho povahy, aktéra, terča násilia, spoločensko-kultúrnych podmienok, legitimity, konkrétnehodiskurzu. Pre ciele príspevku budeme používať pojem násilie vo význame perzekúcie, násilného činu, či už povahy fyzického,psychického, legitímneho, nelegitímneho, nábožensky, etnicky, politicky, rasovo, sexuálne či inak motivovaného, ktoréhocieľom je zámerne ublížiť objektu – obeti (jednotlivec, skupina) násilia. Pojem zahŕňa krutosť, násilie pre násilie v súvislostis mučedníctvom, ktoré odhaľuje zámer „zničiť“ druhého, ale i seba.S násilím 1002 súvisí problematika obrazu nepriateľa. Nepriateľ ako objekt – obeť tzv. mechanizmu obetného baránka. Obraznepriateľa naliehavo odkazuje na potrebu tolerancie, empatie, angažovanosti, ktoré sú veľmi frekventované pojmy najmä v pluralitnejmultikultúrnej spoločnosti v kontexte globalizačných procesov.Rešpektovanie inakosti v pluralitne chápanej spoločnosti vyžaduje prístupy a všeobecne platné pravidlá (hodnoty), ktoréby podporili koncept jednoty v rozmanitosti. Predstaviteľ politickej filozofie, americký intelektuál Michael Walzer sa zamýšľanad problémom tolerancie: „O formách spolužitia sa ešte nikdy neviedli také široké diskusie ako dnes, pretože nikdy predtým satak nepociťovala bezprostrednosť rozdielnosti, nikdy predtým sme sa tak dennodenne nestretávali s inakosťou.“ 1003 Inakosť –diferencia, ktorá sa vymedzuje voči majoritnému či bežnému, tolerovateľnému v akejkoľvek oblasti. Čo je tolerovateľné a prečo jetolerancia módnym slovom? Toleranciu chápeme nielen ako modus vivendi, ale ako tak prepotrebnú hodnotu, ktorá by zrkadlilaideály humanity v pluralitnej spoločnosti charakteristickej relativizmom, nihilizmom, hedonizmom, atrofiou duchovnosti. Nielenspoločnosť, ale samotný človek sa ocitá v kríze, z ktorej hľadá únik (tendencie eskapizmu najmä v súvislosti s populárnou/mediálnoukultúrou) a vyslobodenie. Volanie po tolerancii, empatii sa ozýva zo všetkých svetových strán. Ozvena naráža na fenoménintolerancie ako prejav nesúhlasu, nevôle voči inakosti. Pojem tolerancia vlastne chápeme ako „... pôvod či zdroj nesúhlasu.“ 1004Tolerancia vo význame „strpieť“ niekoho alebo niečo, tolerovať Iných/inakosť nielen ako postoj, ale i prax je redukovaná na akési„minima moralia“. Intolerancia, znížená miera tolerancie a súvisiace stereotypy, predsudky idú ruka v ruke do boja s odlišnosťou,nerovnosťou, nezhodou. Sme schopní zbaviť sa predsudkov? Či už autostereotypy alebo heterostereotypy 1005 sú „putá“ v našomvedomí, ale i nevedomí, ktoré si človek dobrovoľne navliekol ako „ochranu“ pred akoukoľvek rozmanitosťou. Je sa čoho báť? Môžesa človek ako „zoon politikon“ usilovať dospieť k odbúravaniu predsudkov? K eliminácii násilia, ktoré najčastejšie podnecuje právestereotypné nazeranie na inakosť? Odpoveď na položené otázky sa ukrýva v každom z nás, v človeku ako individuálnej ľudskejbytosti. Domnievame sa, že len ponorom do seba, k svojej vlastnej existencii tak, ako to požadovali predstavitelia existencializmu,môžeme dospieť k zrúteniu alebo aspoň otriasť týmto „molochom“.„Žiadny biologický faktor dosiaľ nepôsobil tak,ako súťaženie medzi človekom a človekom.“Konrad Lorenz 1006Dejiny ľudstva označujúce sa za dejiny kultúry, civilizácie neodkazujú, žiaľ, len k pozitívnym obsahom, ale i k zvlčilostičloveka, násiliu a smädu po krvi. René Girard sa vo svojej koncepcii venuje pôvodu kultúry, násiliu a náboženstvu. Jeho teória,pomocou ktorej osvetľuje vzájomné vzťahy uvedených fenoménov, predstavuje schému, zahŕňajúcu mimetickú túžbu, mechanizmusobetného baránka a význam textov (evanjelií), ktoré prítomnosť a pôsobenie obetného baránka demaskujú. René Girardvo svojej teórii skúma diferenciu textov, v tomto príspevku sa však tomuto bodu nevenujeme. Naším zámerom je priblížiť teóriumimetickej túžby a zdôrazniť jej aktuálnosť v kontexte nazerania na inakosť, minority, medziľudské a interkultúrne vzťahy. Mimetickátúžba, rivalita existuje medzi ľuďmi, krajinami i kultúrami.1002 V psychologickom slovníku sa pod heslom násilie píše: „Uplatňovanie sily k prekonaniu odporu, obvykle sprevádzané nepriateľstvom a hnevom“. In: HARTL,P. – HARTLOVÁ, H. Velký psychologický slovník. Praha: Portál, 2010, s. 333.1003 WALZER, M. Hrubý a tenký. O tolerancii. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 130.1004 JUROVÁ, J. Neutralistický variant liberálnej tolerancie. In: KORENÝ, P. (ed.). Diferencia a tolerancia. Nitra: FF, UKF 2011, s. 145.1005 Poz. bližšie: KOSEK, J. Právo (n)a předsudek. Praha: Dokořán, 2011, s. 87 – 104.1006 LORENZ, K. Osm smrtelných hříchů lidstva. Praha: Panorama, 1990. In: HUBA, M. – NOVÁČEK, P. Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky. I. diel.Bratislava: Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR, 1995, s. 59.447