Minority v subsytéme kultúry

3.Vznik indickej poézie písanej v anglickom jazyku bol a je zaujímavý ako problém vyhľadávania kultúrnych tvorcov identity.V tomto prípade bol všeobecne estetický účel často podriaďovaný politike. V predthákurovskej a predromantickej Indii existovalalen slabá základňa pre formovanie indo-anglickej kultúrnej identity (samozrejme, tiež osobnej identity v tomto zmysle). Indo--anglická poézia získala výraznú identitu len nedávno, v 20. storočí. „Ale to nepopiera skutočnú hodnotu poézie, ktorá je vynikajúcapodľa všetkých meradiel... Aká je vízia indo-anglického básnika? Pochopíme ju, ak budeme skúmať jeho tvorivé predstavyvzhľadom na hlavné témy poézie – príroda, láska, človek, kultúrne dedičstvo – to všetko sa skladá z mýtov, legiend, históriea umenia. Tieto témy však vyvažuje iný svet tém – metafyzická túžba, oddanosť, mystické rozjímanie a duchovné osvietenie.“ 25Táto rovnováha literárnych tém sa v Deroziovej dobe stala potrebou a vyžadovala si novú a silnú iniciatívu. O tejto iniciatíve a jejmoci Derozio hovoril v citlivej a jemnej básni venovanej žiakom Hindu College. Táto báseň je charakteristická pre pochopeniečloveka v textoch Henryho Derozia. Vyjadruje vrúcnu lásku k vlasti a zároveň je plná viery v schopnosti jednotlivca, ľudskej bytosti.Ide o dva aspekty básnického umenia a ľudskej viery. Podstatu sveta – podstatu súčasnej spoločnosti (ku ktorej patrí), vlasti– rozpoznávame v individualite, bez toho, aby sme ju zbavili jej zvláštnych znakov. Deroziova vlastná identita je tvorená identitouľudského ducha. V jej prirodzenosti bola pravá ľudskosť, bez zaťaženia detailami histórie. Jeho chápanie sveta – podobneako poňatie lásky – bolo univerzalistické a nadnárodné. Dotýka sa všetkých ľudí, prechádza z krajiny do krajiny, pohybuje sa pocelom svete, od zeme k zemi, ako mladý Derozio napísal v jednej zo svojich básni (Song of Hindustanee Minstrel).Poézia je teda duch ľudstva, ktorý sa individualizuje v jednotlivých dielach. Spája sa s individuálnym bytím a životom. PodľaVinayaka Krishnu Gokāka prvé desaťročie 19. storočia bolo dobou inkubácie pre indo-anglickú poéziu a práve básnik Derozio „boljej hybnou silou“. 26 Derozio bol srdcom organizácie študentov v Hindu College v Kalkate, ktorá sa usilovala o pokrok a bola protitradičnému mysleniu a predsudkom. Nepredvídaná smrť učenca a básnika Henryho Derozia dala radikálnemu hnutiu vážnuranu. Myšlienka duchovného osvietenia, ktoré tento výnimočný učenec, spisovateľ a novinár kreatívne zapálil v mysliach svojichmladých indických študentov, inšpirovala nasledujúce generácie a zanechala trvalú stopu na sociálnych a kultúrnych názorochbengálskych hinduistov. Deroziov osobitý pohľad na život a jeho svojské hľadanie identity bolo provokatívne, ale aj inšpirujúce.Napriek svojim zahraničným koreňom Derozio sa znovu a znovu predstavoval ako Ind. Chcel byť indickým básnikom. Jehorozhodnutie bolo založené na hlbokej skúsenosti. Mladý básnik, študent a vzdelanec prijal novú politickú a sociálnu identitu akonovú kultúrnu identitu, pretože ju vnímal ako rozšírenie svojej vlastnej indickej (alebo – presnejšie – bengálskej) národnej identitys veľkým zmyslom pre kultúrnu orientáciu. Derozio riešil kontroverznú tému. Odkazy na históriu týchto zmien nájdeme narôznych miestach v indo–anglickej poézii 19. a 20. storočia. Ešte dnes cítime silného ducha osvietenstva v Deroziových veršochplných pesimizmu a melanchólie.V Indii po Deroziovi vzniklo mnoho básní s textami plnými vlastenectva (Shoshee Chunder Dutt, Hur Chunder Dutt, SarojiniNaidu, V. N. Bhushan, Ananda Acharya, Deb Kumar Das, Ram Sharma, F. J. Karaka a mnoho ďalších). Indická poézia písanáv angličtine, rovnako ako ostatná moderná indická poézia (a, samozrejme, aj moderná indická próza) je v prvom rade indickáa všetko ostatné až v druhom rade. „Dnes môžeme rozlišovať medzi indo-anglickou poéziou pôvodne písanou v angličtine Indamia poéziou prekladanou – predovšetkým samotnými autormi – do angličtiny z rôznych indických jazykov. Podobne bysme mohli rozlišovať medzi pôvodnou anglickou tvorbou, a použitím angličtiny ako z hľadiska prekladu najpopulárnejšiehomédia. V súčasnej indickej literatúre nie je jasný rozdiel medzi jedným a druhým, pretože angličtina je neoddeliteľne spojenás nedávnou indickou literárnou históriou.“ 27 Vývoj indo-anglickej poézie začal práve veršami Derozia, ktoré odštartovali prvéobdobie inkubácie tejto poézie od roku 1818; indo-anglická poézia je dnes stará takmer dvesto rokov. Jej zlaté obdobie bolov posledných desaťročiach 19. storočia. Prvá polovica 20. storočia bola obdobím, v ktorom sa snažila o nezávislosť od britskýchvzorov.25 GOKAK, Vinayak Krishna. Introduction. In: The Golden Treasury of Indo-Anglian Poetry 1828 – 1965. (Selected and edited by V. K. Gokak.) New Delhi: SahityaAkademi, 1978, s. XXX.26 Ibid., s. XIX.27 HAJKO, D. Contemporary Indo-Anglian Poetry: Two Remarks. In: Genzor, J. – Krupa, V. (eds.). Asian and African Studies. London: Curzon Press, 1990, s. 97.30