Minority v subsytéme kultúry

Sykretickou druhovou a žánrovou štruktúrou svojich rozprávaní sa nateraz už literárny text rozprávky vo svojej genéze rozhlasovýchrozprávok dostal do zložitej, viacpólovej kultúrnej i žánrovej situácie, ba možno sa v tejto súvislosti vzoprieť normeliterárnej vedy, a to tým, že zvoleným autorským postojom k látke a téme sa pôvodný text esteticky deformuje a nakláňa pôvodnúautorkinu strategickú koncepciu formy a poetiky rozprávania príbehu k pohľadom na osudové riešenia dramatických okamihovživota.Kultúrna a spoločenská konvencia spôsobuje, že nadčasový ostáva predsa len literárny text spracovaný do originálnycha senzibilných rozprávok nasýtených krásou, dobrom, citom a nádejou.Na počiatku sa vydanie súboru Vtáčatko Koráločka rámcuje Rozprávkou o Olinke a jej pesničkách ako výzva pre deti a uzatvárasa Nerozprávkou na záver o dievčatku Olinke, lenže teraz ako oslovenie pre dospelých. Do sémantického celku súboru patríSlovníček rómskych slov, ktoré autorka zapojila do svojej štylistiky textu a boli tendenčne použité v rozprávkach a svoju rolu naplnilidve určujúce informácie autorky, ktoré podmieňujú a vzápätí aj prekračujú žánrový a azda aj rozprávačský priestor súboru.Za určujúcu treba považovať informáciu – spresnenie v tiráži vydania: „Podľa spevu rómskych detí z Prešova piesne autentickyzapísal(...),“ no a vykročenie za text nachádzame v ozname vydavateľa: „Na motívy rómskych pesničiek napísala testypiesní, preložila a do spevnej podoby upravila (...).“Autorské rozprávky v súbore Vtáčatko Koráločka zastupuje a súčasne aj predstavuje v dvadsiatich troch rozprávkach rovnakýpočet notových zápasov rómskeho piesňového folklóru. Rozprávkový súbor Daniely Hivešovej-Šilanovej vytvorili dvojaké autorskéadaptácie: raz ide o pieseň a potom o epické rozvinutie ústredného motívu z rómskej ľudovej piesne. I tu sa autorka rozhodlapre univerzálnu expozíciu, ktorá má dopovedajúci význam pre jej literárny a mimoliterárny zámer, ale aj pre zmysel jej, rozumejsvojej, autorskej rozprávky, lebo do expozície súboru sa dostal nie náhodou, vševypovedajúci piesňový nápev: „Kráčali sme, šlisme dlhou cestou, stretali sme všade šťastných Rómov. Ach, Rómovia, dokiaľ vy idete, a kam svoje hladné deti vediete“. 759 Nímby sa obrazne mohlo marginálne zamyslenie nad kultúrne a spoločensky iniciovanou tvorbou a prítomnosťou rómskej literatúroupre mladých i veľkých posledných troch desaťročí skončiť aj preto, lebo v tomto myšlienkovom priestore ľudovej piesne sa stretliľudské a autorské ambície Eleny Lackovej a Daniely Hivešovej-Šilanovej, ale aj folklórna či autorská rozprávka o Rómoch, nechjestvuje kdekoľvek a nech ju adaptuje ktokoľvek, vždy sa prihovorí motívom cesta, putovanie, postami, ktoré sú šťastné a ostávajúza akýchkoľvek okolností sami sebou a tíšení budú v zložitej situácii znova sami sebou, všade sa pripomenie kopec detí vždy budeprítomná bieda, živá a tajomná hudba, hluk, pieseň, tanec, túžby a sny. Ponad to všetko napokon prevyšuje už iba poznanieizolovanostiV súbore autorských textov, vo Vtáčatku Koráločke, však všetko to, čo je vyrozprávané vznikne a jestvuje na krídlach veľkej,farebnej, roztancovanej fantázie, bezbrannej naivity a pozitívnych emócií nerómskeho dospelého rozprávača či uvádzača jednotlivýchrozprávok, pretože nič sa nemení. „Ale my dve aj tak chceme vedieť, ako to bolo ďalej, a tak nasadneme do rozprávkovéhovýťahu a spúšťame s dolu, dolu, dolu... Až na konci pesničky a tam hľadáme, ako to bolo ďalej. Alebo sa spustíme slamkou dobublinkovej rozprávkovej malinovky a plávame, plávame... Až na nejaký ostrov, kde nám nejaký vtáčik povie, ako to bolo ďalej.Alebo zavrieme oči a vymýšľame si samy, ako to bolo ďalej. A inokedy sa zas opýtam Olinky ja: Ale ako to bolo predtým?... Nopredtým! Keď ešte nebola pesnička... Čo sa asi stalo, že si niekto začal o tom vôbec spievať...?“ 760Autorka Daniela Hivešová-Šilanová hovorí o genéze svojej rozprávky a o Rómoch tak, že pozýva svojho čitateľa nadobrodružnú, subjektom riadenú hru na vymýšľanie, na ponáranie sa kamsi, kde počiatok všetkého, okrem fantázie určujepesnička, vlastne hudba, pohyb, voľnosť, teda dary prírody svojim večným, túlavým deťom bez vrások, ale i tým so sivýmivlasmi, ktorí majú z toľkých ciest unavené údy.Pritom bez väčšieho rozprávačského a invenčného rozpriahnutia sa po nekonvenčnom nápade (no ten s rozprávkovou malinovkouasi ním nebude) zachytila Daniela Hivešová-Šilanová pevný bod rómskeho sveta: kombináciu zvuku a pohybu, túžby759 Hivešová-Šilanová, D. Vtáčatko Koráločka, Čirikolo mirikloro. Autorské rozprávky na motívy rómskych pesničiek napísala, texty piesní preložila a dospevnej podoby upravila Daniela Hivešová-Šilanová. Ilustrovala Dana Zacharová. Bratislava: Goldpress Publishers, 1996, s. 7.760 Ibid.,text O Olinke a jej pesničkách, s. 5 – 6.366