Minority v subsytéme kultúry

názov filmu naznačuje, že ústredným problémom, na ktorý chcú tvorcovia filmu poukázať, je spôsob života, spoločenské postaveniea sociálna situácia členov rómskej menšiny na Slovensku vo vzťahu k problematike bývania, k spolunažívaniu s majoritoua možnostiam uplatnenia sa Rómov na trhu práce. Filmový štáb nakrúcal v troch rôznorodých prostrediach: v osade v Rudňanoch,v útulku pre mladé ženy v Banskej Bystrici a v sociálnych bytoch v Kremnici. Rómovia na všetkých troch miestach pociťovali svojspôsob života, zaradenie v spoločnosti a sociálnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú, rozličným spôsobom. Ich uhol pohľadu záviselnajmä od stupňa vzdelania protagonistov a ich hmotného zabezpečenia. Podľa ich aktuálneho rozpoloženia posudzovali rôznefaktory, ktoré determinujú ich momentálnu situáciu. Pri sústredenejšej pozornosti však divákovi neunikne, že tento film bolnakrúcaný z pohľadu majority, pohybuje sa viac-menej na povrchu témy, je adresovaný pre majoritnú spoločnosť, a je celkommožné, že kopíruje požiadavky zadávateľa. 742 Najotrasnejšia situácia panuje v rómskej osade v Rudňanoch. Nahé deti sa pohybujúmedzi odpadkami, mnohopočetné rodiny prežívajú v prehnitých barakoch, zdá sa, že aj slumy v Južnej Amerike vyzerajúlepšie. Absolútna bieda, potkany a úžera, nedostatok príležitostí, žiadna možnosť vzdelania, pozitívnej zmeny alebo perspektívy.Možno len výčitky rómskej ženy a jej muža, že chcú pracovať, ale nemajú sa kde zamestnať, sú na mieste. Jedným dychomdodávajú, že to, ako ich Boh trestá mizernými životnými podmienkami, im ako dospelým Rómom už neprekáža, ale prekáža im,že trestá aj ich malé deti. Táto mimovoľná narážka má osobitnú výpovednú hodnotu. Podľa slov rómskej ženy, ona nemôže zato, že je stále tehotná, čím sa jej trest a trest detí znásobuje. Populačná explózia je zjavná už z rozprávania jej matky, aktuálneprababky. V tridsiatke mala desať detí, teraz má štyridsaťpäť vnúčat, koľko má pravnúčat, o tom už nemá prehľad. Z čísel jezjavné, že bez práce a vzdelania, nedostatočnej podpory zo strany štátu, sú ich životné podmienky v modernej spoločnostineprípustné. Pravda sa bude nachádzať niekde uprostred. Ani predstavitelia minority ani reprezentanti majority nemajú ambíciuso situáciou nič robiť, vnímajú ju stereotypne, zo svojho uhla pohľadu, a pri akomkoľvek pokuse o nájdenie uspokojivého riešeniaby každá z nich musela začať najprv od seba. Problém tak ostáva neriešený na oboch úrovniach a hranica nedorozumení medzioboma zúčastnenými stranami sa rozširuje s príchodom nových generácií. Hranica medzi územiami, medzi názormi a postojmije hermeticky uzavretá. Ďalší dej dokumentu si všíma pokusy o vzájomnú integráciu oboch skupín. Týka sa mladých rómskychžien, ktoré sa po dovŕšení osemnástky a po pobyte v detskom domove dostali do útulku pre mladé ženy v Banskej Bystrici, abysa tu naučili základom potrebným na integráciu do väčšinovej spoločnosti. Na svoju budúcnosť už nazerajú oveľa triezvejšie.Vyrastali v sociálnom zariadení a plne si uvedomujú, že len od nich samých závisí, akým smerom sa bude od teraz uberať ichbudúcnosť. Vedia, že od dobrého zamestnania vedie už len krôčik k založeniu si vlastnej rodiny a k nájdeniu si uspokojivého bývania.Marko Škop sleduje osud zmiešaného páru – Neróma a Rómky, ktorí dostanú pridelený sociálny dom. Napriek predsudkoma odmietavému postoju okolia sa snažia integrovať sa do spoločnosti a dôstojne žiť. Posledná, tretia reportáž si všíma integrovanúrómsku rodinu, ktorá dostala možnosť presťahovať sa z nevyhovujúcich podmienok v osade do sociálneho bytu za Kremnicou. Podmienkoubola aktívna spoluúčasť budúcich majiteľov na stavebných prácach. Ide o rodinu, ktorej sa napriek rôznym problémompodarilo plne integrovať sa medzi majoritu, o čom svedčia výpovede „bielych“ susedov. Hlava rodiny priznáva, že odkedy sa presťahovali,deti sú oveľa pokojnejšie a všetci si plne uvedomujú výhody i zodpovednosť, ktorá z udržania si nového bývania vyplýva.V ďalšom Škopovom dokumente s názvom Iné svety z roku 2006 ide najmä o konfrontáciu lokálneho a globálneho aspektu,ktorá je vystavaná ako subjektívne ladený pohľad na päticu postáv z lokality Šariš, ktoré zastupujú spoločenskú, sociálnu,generačnú, etnickú alebo náboženskú menšinu. Škopov filmový štáb nakrútil spoločne s Rómom Ignácom Červenákom rapovýhudobný videoklip, ktorý sa úspešne prezentoval vo vysielaní televízie Markíza. Neskôr sa Červenák objavuje ako headliner reláciehlavného televízneho spravodajstva TV Markízy, keď ho za snahu o odkrytie pozadia úžery v rodnej osade vyženú z vlastnej rómskejkomunity. V ďalšej epizóde začnú spolu s Červenákom uprostred rozhovoru prenasledovať rómskych vykrádačov úrody. Ignáctotiž istý čas pracoval aj ako nočný strážnik na poliach. V istom momente Marko Škop figliarsky podsúva Ignácovi Červenákovido rúk digitálnu „handku“, aby nakrútil všedný život v rómskej osade tak, ako sa verne odohráva vo všedné dni a bez prítomnostibielych filmárov. Následne kombinuje výpoveď nakrútenú v jeho chatrči s Ignácovými amatérskymi zábermi, ktoré odhaľujúmiestne pomery v rómskej osade v ich autentickej surovosti, zaznamenané na základe princípu skrytej kamery, resp. neprítom-742 Výrobu filmu podporilo Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku v rámci programu MATRA-KAP.355