Minority v subsytéme kultúry

dosiaľ obchádzaný fakt militantného poslania antonitov na Spiši a predpokladala ich úlohu obrany uhorsko-poľského pohraničia.Antoniti podľa prvého dejepiscu antonitskej rehole Aymara Falca po roku 1200, ešte ako laické bratstvo, prebrali od rytierskychšpitálnych rádov organizačnú štruktúru. 840 Menšie, „vonkajšie“ rehoľné jednotky, ktoré sa usídlili na hraniciach kresťanskéhosveta, 841 najskôr prevzali aj militantné poslanie s úlohou chrániť ich, pretože po tom, ako sa z generálneho preceptória v Memmingenevyčlenilo generálne preceptórium pre Uhorské kráľovstvo, získalo takéto poslanie aj rehoľné spoločenstvo v Dravciach.Ešte v roku 1300 je magister dravčianskych antonitov označený ako „magister križiakov hospitálneho domu v Dravciach.“ 842Ak je pravdou, že antoniti na územie Spiša prišli v roku 1288, potom presvedčivé vysvetlenie ich obrannej funkcie na Spišiponúka samotný historický kontext. Do úvahy pri zrovnaní militantného poslania s historickým kontextom pripadajú dva faktorya odpoveď bude najskôr ich kombináciou. Prvým faktorom je pretrvávajúca každodenná hrozba opätovného vpádu Tatárov naúzemie Uhorska a to najmä na Spiš, čo sa nakoniec niekoľkokrát i stalo. Azda nie je náhodou, že Tatári cez Poľsko do Uhorskavpadli aj v januári roku 1288 843 . Turci sa dostali až do Podolínca a nie je vylúčené, že sa spišskí Sasi, pozývatelia rehole antonitovna Spiš, oprávnene cítili byť v ohrození. 844 Druhým faktorom je prítomnosť Kumánov, kráľových ľudí v tejto oblasti. Netrebazabúdať, že Ladislav IV. sa v 80. rokoch 13. storočia stal na Spiši mimoriadne neobľúbeným panovníkom, a to aj medzi spišskýmiSasmi. 845 Ladislav pri urovnávaní nepokojov, otvorených protikráľovských vzbúr a preverovaní majetkových pomerov využívalpráve svojich Kumánov. 846 Najmä pre zbratanie sa s pohanskými Kumánmi si Ladislav pohneval aj cirkev. Vyslúžil si kritiku ako odostrihomského arcibiskupa Vladimíra, 847 tak aj od Svätej stolice a to viackrát. 848 Panovník v rámci Spiša stratil náklonnosť prepoštaJakuba ako predstaviteľa najvyššej cirkevnej inštitúcie regiónu – Spišskej kapituly. 849 Za prejav vyhrotenej situácie v prípadeväzieb s cirkvou môžeme považovať vyplienenie Spišskej kapituly Kumánmi na kráľov príkaz v roku 1289. 850 Viacero historikovpritom pracuje s úvahou, že v rámci mocenských zápasov Ladislav IV. spolupracoval s Tatármi a stál i za ich januárovým vpádomna Spiš. 851Pod vplyvom týchto udalostí je možné, že záujem o príchod antonitov – ochrancov viery a cirkvi, mohli mať popri Sasochaj vysoké cirkevné kruhy, stojace na rovnakej, protikráľovskej strane. Je zaujímavé, že po tom, ako sa v rámci antonitskejorganizačnej štruktúry vyčlenilo územie Uhorska, generálne preceptórium tohto územia našlo svoje sídlo v zdanlivo bezvýznamnejobci v pohraničnej oblasti kráľovstva. 852 Odpoveďou na tento neštandardný krok by mohla byť pozícia obce v rámci uhorskopoľskéhopohraničia ako kritického územia s nesmiernym strategickým významom. Na okraj spomeňme i prítomnosť ďalšejrehole s militantným poslaním v týchto končinách – krížovníkov Sv. Hrobu, usídlených od roku 1313 v Lendaku. 853 Možno ich840 Azda aj to presvedčilo pápeža Inocenta IV., známeho vyhlásením križiackej vojny a snahami pokresťančiť mongolského chána, o tom, aby antonitov potvrdilako rehoľu v roku 1247.841 MISCHLEWSKI, Grundzüge der Geschichte des Antoniterordens, s. 39.842 „magister cruciferorum Domus Hospitalis in Darocz“ In: VADRNA, Zoznam generálnych preceptorov, s. 568.843 HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, s. 167, 170.844 Tatári po známom veľkom vpáde v rokoch 1241 – 1242 vpadli do Uhorska (vrátane Spiša) aj v roku 1285, keď vydrancovali celý východ kráľovstva a došli ažpo Pešť – pozri MAREK, M. Neugeri na Spiši. Vyplienenie Spišskej kapituly Kumánmi Ladislava IV. In: Studia archeologica Slovaca mediaevalia V., 2006, s. 59.Januárový vpád v roku 1288 bol teda v poradí už tretím vpádom, bezprostredne nasledujúcim po tom druhom.845 MAREK, Neugeri na Spiši, passim; HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, passim; LABANC, Spišskí prepošti, s. 175.846 MAREK, Neugeri na Spiši, s. 49 – 74; LABANC, P. Situácia na Spiši za vlády posledných troch Arpádovcov. In: ŠTEVÍK, M. Spiš v 12. a 13. storočí. Stará Ľubovňa:Ľubovnianske múzeum, 2011, s. 172.847 LABANC, Spišskí prepošti, s. 171 – 172.848 List rovnakého znenia písal Ladislavovi IV. Honorius IV. 12. marca 1287 a potom Mikuláš IV. 8. augusta 1288. Pozri: MARSINA, R. (ed.). Pramene k dejinámSlovenska a Slovákov. III. V kráľovstve svätého Štefana. Budmerice: Rak, 2003., č. 131, s. 255 – 257.849 MAREK, Neugeri na Spiši, passim; HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, s. 170; LABABC, Spišskí prepošti, s. 92.850 MAREK, Neugeri na Spiši, s. 49 – 74.851 Napr. MAREK. Neugeri na Spiši, s. 59 – 60; HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, s. 167.852 Pozri pozn. č. 2; Reťkovskej teória zodpovedá tomu, že militantné poslanie mali len menšie, tzv. vonkajšie spoločenstvá rádu, ktoré sa usádzali v pohraničnýchoblastiach kresťanského sveta, nie generálne preceptóriá obyčajne sídliace vo „vnútrozemí“. Pozri bližšie MISCHLEWSKI, Grundzüge der Geschichte des Antoniterordens,s. 39. Presun generálneho preceptória do kritickej pohraničnej oblasti by mohol dosvedčovať jej veľký strategický význam.853 TOMAS, M. Príspevok k dejinám kláštora krížovníkov Sv. Hrobu v Lendaku. In: Studia historica Tyrnaviensia III, 2013, s. 105 – 106.387