Minority v subsytéme kultúry

stavenstvo obce, taktiež i niektorých významných organizácií v obci boli vždy stabilnou súčasťou školských slávností), ďalejkultúrny program, ocenenie najlepších žiakov. Samotná rozlúčka má určitý zastabilizovaný priebeh:1. Vstup deviatakov do sály – má obradovú formu, ktorú potvrdzuje jednak slávnostný tradičný ľudový odev, ale i formapríchodu – žiaci sú pochytaní za ruky do radu, pričom sa uplatňuje princíp striedania chlapcov a dievčat v rade. Do sályvstupujú za spevu piesne Keď som šiel do školy naposledy. Prvý alebo posledný žiak má v rukách zvonec, ktorým počaschôdze a spevu zvoní.2. Nástup žiakov pred celým školským zhromaždením – žiaci sa postavia spravidla do dvojradu, dievčatá vpredu, chlapci zanimi, pričom niektorí držia v rukách slovníky s textami spievaných piesní.3. Predvedenie špecifického piesňového materiálu viažuceho sa k danej príležitosti. Závisí od daného kolektívu, koľko piesnízvládne, koľko strof predvedú. 216 Samotný repertoár obsahuje množstvo zmienok o rozlúčke, zavŕšení separácie zo školskéhoprostredia, odchod z obce a pod.4. Obradný odchod zo sály má takú istú formu ako príchod opísaný v bode č. 1.5. Realizácia obchôdzky cestou zo sály smerom do školy do jednotlivých budov, pričom žiaci neustále spievajú, držiac sa za ruky,postupujú v zástupe za sebou. Niektoré staršie ročníky na zač. 70. rokov uvádzali obchôdzku žiakov po obci. Žiaci v týchtoprípadoch kopírovali trasu v obci zaužívanú pri cirkevných procesiách: „... išli sme ako sa chodievalo aj s procesiou – od školyku požiarnej zbrojnici, dolu dedinou ku krížu a naspäť ku kostolu a škole“ (žena, 1958). Ide o trasu spájajúcu významné bodyv centre obce, ktoré sa viažu k obradovému cirkevnému životu. Aj v deväťdesiatych rokoch „krojovaní“ deviataci robievaliobchôdzku po časti obce, po niektoré roky aj s akordeonistom, ktorý sprevádzal ich spev. Dokonca miestny rozhlas ich vopredohlásil –„... že už idú po dedine, aby trošku vošli tí žiaci do povedomia obce, že sa lúčia so školou, aby aj ostatní vedeli, že saniečo deje.“ Niektoré ročníky uvádzali, že zbierali pri tejto príležitosti aj do klobúka („... ako maturanti keď chodia...“). Obišliokolo stredu obce a vrátili sa späť do školy. Viackrát sa odohrávala obchôdzka „krojovaných“ žiakov v 90. rokoch, čo súviseloso zavedením tradičného ľudového odevu pri tejto príležitosti, napr. v roku 2013 deviataci išli zo sály spevom do materskejškoly (modrá budova), do kuchyne, potom do hlavnej budovy, do zelenej budovy (stará škola), nakoniec ešte aj na faru 217k miestnemu farárovi. Až potom išli po vysvedčenie do vlastnej triedy (hlavná budova).6. Rozlúčka so žiakmi jednotlivých ročníkov a učiteľmi priamo v triedach, taktiež s personálom školy v zborovni. Navštívia každútriedu, aj deti materskej školy, každému žiakovi a učiteľovi podajú ruku a pobozkajú sa na líce. Žiaci pri rozlúčke dokoncanavštevujú školskú jedáleň, osobne sa lúčia aj v kuchyni s kuchárkami. 2187. Rozdanie vysvedčení spojené so spoločnou rozlúčkou deviatakov s triednou učiteľkou/-om. Ako poslednú navštívia svojuvlastnú triedu. Usadia sa do lavíc a čakajú na príchod učiteľky. Po rozdaní vysvedčení dochádza k výmene darov. Nielen žiacidávajú spoločný dar pedagógovi, ale aj pedagógovia za posledné roky obdarovávajú drobným darčekom každého žiaka,pričom ide o pomerne nový jav, napr. prívesky, drobná bižutéria, sladkosti a pod. Bežným je aj značne emotívne správanie prirozdávaní vysvedčení, ktoré sprevádzajú plačom nielen učiteľky, ale i samotní žiaci.8. Spoločné odfotenie sa na poslednú spoločnú fotografiu s triednym učiteľom v triede.9. Odchod zo školy so spevom, neraz ešte spoločné spievanie pred školou, neformálne fotenie sa pred školou.216 Keďže primárnym cieľom materiálu nie je detailne sa zaoberať piesňovými prejavmi spojenými s touto príležitosťou, uvádzame len incipity piesní. Ideo piesne Keď som šiel do školy naposledy, Bola raz jedna deviata trieda, Sivá holubienka vznáša sa nad školou, Školička v údolí, srdce ma zabolí, V diaľke v polizrejú klasy... a i. Po nich vždy na konci deviataci spievajú tzv. Kritiku – pieseň „častuškového“ typu, texty ktorých žiaci každý rok žiaci pripravujú. Na konciešte pridávajú rozlúčkovú pieseň Prečo sa máme rozlúčiť, pri spievaní ktorej odchádzajú zo sály. Tento materiál by si vyžadoval detailnejšiu analýzu v podobeosobitnej štúdie, na čo v tomto príspevku nie je priestor.217 Všetky spomínané objekty školy, kostol aj fara, sa nachádzajú v centre obce v bezprostrednej blízkosti vedľa seba.218 Hoci školská jedáleň bola v obci sprevádzkovaná v roku 1963 (pozri údaje v miestnej školskej kronike), lúčenie žiakov v jedálni s kuchárkami je záležitosťou,ktorá sa zastabilizovala v rámci rozlúčky v 90. rokoch 20. storočia.103