Minority v subsytéme kultúry

sa súčasťou väzenského slangu, ako sme to naznačili v predchádzajúcich príkladoch. Naopak, ak slovo po prezradení obsahunevstúpilo do širšieho komunikačného priestoru a nezaradilo sa do väzenského slangu, mohlo veľmi rýchlo zaniknúť (príp. zanikollen argotický význam slova).Analýza asi štyroch stovák špecifikých lexikálnych jednotiek používaných vo väzenskom prostredí ukazuje, že sociálna, aleaj priestorová akčnosť väzenskej reči je výrazne obmedzená, a preto je azda aj najtypickejším predstaviteľom fakultatívnychslangov. Jeho komunikačná potencia je veľmi vysoká vo svojom vlastnom prirodzenom prostredí, no naopak, smerom navonok,je veľmi nízka (podobne je to aj v prípade argotu). V tejto charakteristike sa teda skrýva odpoveď na apriórne, no neadekvátnezaradenie väzenského sociolektu k argotu. Lexikálne prvky tohto sociolektu vyvolávajú z hľadiska nezainteresovaného príjemcu,ktorý nie je (nebol) príslušníkom väzenského spoločenstva, prirodzenú jazykovokomunikačnú entropiu. Jej dôsledok preto v chápaní„vonkajšieho“ spoločenstva môže posúvať podstatu slangizmov používaných vo väzenskej reči do roviny argotu.Tu sú hranice zrozumiteľnosti a aj komunikačného potenciálu sociolektu určené prirodzenými podmienkami. Toto sociálnenárečie aktívne používajú ľudia vo výkone trestu (pasívne aj príslušníci ZVJS) a sféra jeho používania je relatívne uzatvorenásociálne i teritoriálne (na území väznice alebo väzníc). Nejestvuje preto prirodzená komunikačná sféra medzi societou a ostatnouspoločnosťou, v ktorej by sa mohli slangizmy väzenskej society väčšmi uplatniť. Slangizmy používané vo väzenskej reči súexkluzívnymi vyjadrovacími prostriedkami väzenskej subkultúry – ich exkluzivita sa prejavuje v rovine jednotlivých vecnoobsahovýchokruhov slov, a tie sa v iných skupinách slangu nevyskytujú, resp. vyskytujú sa iba okrajovo ako dôsledok prieniku lexikyväzenského slangu Veľká časť slangizmov priamo súvisí s výkonom trestu, a teda je situačne a komunikačne viazaná na väzenskéspoločenstvo; iba okrajovo môžeme uvažovať o infiltrácii daktorých prvkov z väzenského slangu do komunikačnej sféry malýchsociálnych skupín (faráky usadenina po príprave kávy, kandel zápach, žaba tranzistorový rádioprijímač, trestať masturbovať,baterky modriny) a naopak – špecifické prvky z iných slangov sa dostávajú do slovnej zásoby väzenského slangu.Zoznam použitej literatúryHOCHEL, B. 1993. Slovník slovenského slangu. Bratislava: Hevi, 1993, 188 s. ISBN 80-85518-05-8.ODALOŠ, P. 1997. Sociolekty v basketbalovom a penitenciárnom prostredí. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 1997, 92 s.ISBN 80-8055-031-X.ONDRUS, P. 1977. Sociálne nárečia na Slovensku. Zv. 1. Argot slovenských detí. Bratislava: SPN, 1977, 248 s. Bez ISBN.Hugo, J. (ed.). 2009. Slovník nespisovné češtiny. Praha: Maxdorf, 2009, 501 s. ISBN 978-80-7345-198-1.Buzássyová, K. – Jarošová, A. (ed.). 2006. Slovník súčasného slovenského jazyka. Zv. 1. A – G. Bratislava: Veda, 2006, 1134s. ISBN 80-224-0932-4.Kontaktdoc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.Trnavská Univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, Katedra slovenského jazyka a literatúryPriemyselná 4, 918 43 Trnavae-mail: juraj.hladky@truni.sk, jurhladky@gmail.com467