Minority v subsytéme kultúry

Cieľom tohto príspevku je opis, interpretácia a porozumenie vybraného fenoménu v sociálnom kontexte, náčrt jehomožných súvislostí, chápanie freeganizmu cez prizmu koncepcie off-moderného, ktorá vyjadruje spôsob pohľadu na minulosťz pozície súčasnosti. Špecifikum tejto koncepcie tkvie v odhaľovaní nezrovnalostí vo vývoji spoločnosti.2 Podmienky freeganizmuFreeganizmus je fenoménom západnej/euro-atlantickej civilizácie a výsadou rozvinutých krajín, čomu zodpovedá jehorozšírenie: USA, Kanada, Austrália, Európa. Podmienkou tohto životného štýlu je nadmerne rozvinutý systém produkcie a spotreby,no tiež obrovský urbánny priestor. Takéto prostredie umožňuje realizáciu techník freeganizmu: supermarkety, obchodné domy,štvrte, ktorých obyvatelia sa často striedajú, sú miestami, ktoré ponúkajú množstvo hodnotných recyklovateľných produktov.Paradoxom zostáva fakt, že freeganizmus sa rozvíja práve v krajinách so stabilnou ekonomikou. Na druhej strane tiežvyvstáva otázka, či stratégie freeganizmu nie sú určitou formou parazitizmu na systéme nadmernej produkcie. Natíska sa pretomyšlienka, že tento špecifický životný štýl je dieťaťom samotného systému: Tento ho vytvoril a zároveň ho živí.Pre zaujímavosť uvedieme niekoľko názorov kritizujúcich stav kapitalistického systému. Martin Hartmann, ktorý ho spolus Axelom Honnethom, autorom knihy Paradoxy súčasného kapitalizmu, definuje: „Nový kapitalizmus má prejavy smerujúcek neobmedzeným požiadavkám na ľudské kapacity, pričom sa stierajú hranice medzi súkromným a verejným. (...) ...„moderný“kapitalizmus kolonizuje sféry života, ktoré ostávali predtým mimo akýchkoľvek tlakov zvonka“. 1062Ďalšiu sféru paradoxov vidí Hartmann v odbúravaní sociálnych práv: „Občianske práva a práva politickej participácie možnototiž realizovať iba za predpokladu, že subjekty majú k dispozícii určitú životnú úroveň, ktorej zabezpečenie nezávisí od nichsamotných. (...) ... sociálny status na určitej úrovni oslobodzuje subjekt od toho, aby sám niesol zodpovednosť za svoju životnúsituáciu. (...) Umelo vyvolaný diskurz o osobnej zodpovednosti zámerne odpútava pozornosť od sociálnych problémov, odpútavapozornosť najmä od toho, do akej miery závisí osobná zodpovednosť od interných a externých podmienok, aby sa subjekt moholpokladať za zodpovedného za svoje potreby a zanedbané povinnosti.“ 1063Tretia oblasť paradoxov sa týka princípov úspešnosti a je spojená s predstavou trhu ako nevyhnutnou autoritou na hodnotenieúspechu. „Súbežne s pozitívnou úlohou princípov úspešnosti (majúcich emancipačný obsah – pozn. autorky) sa objavujeiný politický a ekonomický diskurz, v rámci ktorého sémantické označenie úspechu znamená jeho vyšší stupeň (ako úspech nadruhú).“ 1064 Neistota úspechu potom pôsobí ako „jediné kritérium, ktoré umožňuje dosiahnuť úspech na trhu.“ 1065Štvrtú sféru paradoxov tvorí komercionalizácia lásky na všetkých úrovniach a najrôznejšími spôsobmi: „Privatizácia sférypráce hatí rozvoj kreatívnych schopností nevyhnutných na udržanie pevných zväzkov čistých vzťahov, ktoré môžu prežiť iba zapodmienky, že sa ich čistota bude opakovane a kontinuálne zdôrazňovať prostredníctvom neekonomických praktík vzájomnéhouznania. (...) Nie je to však len štrukturálny tlak, čo smeruje k tendencii erozívne vplývať na prax romantickej lásky: duch kapitalizmupremieňajúci podnikateľskú ideu na vykalkulovanú akciu s cieľom zabezpečiť “sebarelizáciu“ subjektu, preniká do kapilárvšetkých vzťahov a postupne začína prevažovať model utilitárnej kalkulácie.“ 1066Viera Gažová sa k diagnóze sociálnej skutočnosti vyjadruje nasledovne: „Žijeme v civilizácii neistoty, ktorá trpí mnohýmineduhmi. Jedným z nich je ľahostajnosť. Príslušník civilizácie neistoty je vykorenený človek, ktorý sa stáva apatickým vočivšetkému, čo sa ho bezprostredne nedotýka...“ 1067 Predpokladáme, že freeganizmus je indikátorom toho, že niečo nie je v po-1062 HARTMANN, M. Paradoxy súčasného kapitalizmu. In: Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? Rozhovory s kritickými intelektuálmi. Bratislava: VydavateľstvoSpolku slovenských spisovateľov, 2012, s. 115.1063 Ibid., s. 116.1064 Ibid., s. 119.1065 Ibid., s. 119.1066 Ibid., s. 121.1067 GAŽOVÁ, V. Narcizmus v súčasnej kultúre. In: Kultúra a rôznorodosť. Acta culturologica zv. 13. Bratislava: Peter Mačra – PEEM, 2005, s. 50.481