Minority v subsytéme kultúry

Bábkové divadlo a popkultúra sú pojmy, ktoré nemajú jednoznačnú definíciu, majú široký záber a to, čo nimi označujeme, ježivé umenie, ktoré sa vyvíja a mení. Naším cieľom nie je ich redefinícia, ale poukázanie na zaujímavé tvorivé prieniky popkultúrydo bábkového divadla. Tak ako popkultúra je v slovenskom divadle minoritným inšpiračným zdrojom, tak je bábkové divadlo(v našej proveniencii) minoritným divadelným druhom.Popkultúra v súčasnom slovenskom divadlePopkultúru považujeme za regulárny inšpiračný zdroj. Divadlo zobrazuje a vypovedá o nás, našej spoločnosti, reaguje naspoločenské, politické, kultúrne zmeny. Tak ako sa s rozvojom spoločnosti, posilnením konzumnej stránky a rozmachom kinematografiea médií stala popkultúra súčasťou nášho sveta a každodenného života, tak sa stala aj súčasťou zobrazovanéhov divadelných hrách a divadelných inscenáciách.K popkultúrnym prejavom zaraďujeme obsah televízneho vysielania, videohry a počítačové hry, komiksy a tiež „... estetickynazerané hraničné fenomény korešpondujúce s ekonomikou, public relations, marketingom, politikou a so sociológiou, ktorévytvárajú globálny obraz prítomnosti sveta a životného štýlu (reklama, volebné kampane, fast food, móda, subkultúry, antiglobalizmus,atď.)“ 659 .Môžeme konštatovať, že v činohernom divadle je popkultúra a jej prejavy stabilnejším inšpiračným zdrojom ako v bábkovomdivadle. Tento stav je ovplyvnený napríklad aj dramatickou tvorbou, ktorej pre činoherné divadlo vzniká podstatne viac akopre bábkové divadlo. Texty tzv. novej drámy, in-yer-face alebo coolness drámy odrážajú súčasný svet aj s jeho silnou konzumnoustránkou. Druhým dôvodom je, že činoherné divadlo vo väčšej miere tvorí pre dospelých a mládež, ktorí dokážu popkultúrneodkazy dešifrovať.V slovenskom prostredí je GUnaGU činoherným divadlom, ktoré programovo pracuje s popkultúrou. Viliam Klimáček, riaditeľ,režisér a autor dramatických textov pre divadlo, (parodizujúco) píše o modelkách, fast foodoch, internetovej komunikácii,popkultúrnych ikonách, ako sú Michael Jackson, Barbarella, Beavis a Budehead, Karel Gott, John Lennon. Pars pro toto spomeňmeinscenáciu Veľká kilovačka na námestí Billa Gatesa 660 . Už názov prezrádza popkultúrne zdroje – svet počítačových hier a Bill Gates,majiteľ počítačového impéria, ktorého môžeme zaradiť medzi citované i parodizované popkultúrne ikony.Popkultúre je blízky muzikál. Často zobrazuje popkultúrne postavy. V zahraničí reaguje takmer na každého známeho hrdinu:Tarzan, Shrek, Čarodejník z krajiny Oz, Batman, Spiderman a nepreberné množstvo ďalších. Prispieva tak k formovaniu popkultúrnychikon. Spomeňme však príklad slovenského muzikálu, ktorý vznikol priamo z popkultúrnych podnetov – Príbeh ulicea následne Príbeh ulice II 661 s podtitulom pôvodný hip-hopový muzikál. Inscenácie narábali so všetkými zložkami tejto subkultúry– s rapom, dj-ingom, break dance aj graffiti. Okrem profesionálnych hercov účinkovali v inscenácii umelci, ktorí sú síce zvyknutína publikum, no nie na divadelné javisko – dídžeji, členovia tanečných skupín, raperi. Tieto muzikály boli plnou mierou popkultúrnymiproduktmi a primerane k tomuto faktu si hľadali aj adresáta.Zaujímavým spojením popkultúry a tradície bola inscenácia Štúrovci (koncert zrušený) 662 v Slovenskom komornom divadlev Martine. Režisér Dodo Gombár a dramaturg Róbert Mankovecký zhudobnili tvorbu štúrovcov. Rámcom inscenácie je skúškapred prvým koncertom kapely The Sturs, počas ktorej sa črtajú životné príbehy jej členov – Ľuda, Janka, Ondra a Sama, ktorépripomínajú osudy Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča a Sama Chalupku. Básne národovcov znejú zhudobnenév punkovom, hardrockovom či ska aranžmáne. Inscenácia mala značný úspech, piesne z nej vyšli aj na CD, a tak sa texty z 19.storočia stali obľúbenými hitmi stredoškolákov i starších poslucháčov. Výnimočná inscenácia bola zaujímavou ukážkou toho, akodivadlo dokáže spojiť tradíciu s popkultúrou a vytvoriť z tohto spojenia hodnotný celok.659 MALÍČEK, J. Vademecum popkultúry. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2008, s. 17. ISBN 978-80-8094-287-8.660 Premiéra: 24. 9. 2011, Divadlo GUnaGU Bratislava, autor hry a režisér: Viliam Klimáček.661 Príbeh ulice, premiéra: 24. 10. 2008, Divadlo Aréna Bratislava. Príbeh ulice II, premiéra: 25. 3. 2011, uvádzané v Divadle Nová scéna Bratislava. Réžia obochinscenácií: Nikita Slovák.662 Premiéra: 8. 12. 2006, Slovenské komorné divadlo Martin, réžia: Dodo Gombár.322