Minority v subsytéme kultúry

Obr. 16 Opitý človek ležiaci pri hlavnom bulvári.Zdroj: fotoarchív autora (2012).Obr. 17 Pohľad na jedného z posledných rybárov – v pozadíhotelové zariadenia. Zdroj: fotoarchív autora (2012).Sociokultúrne zmeny v živote obyvateľov Nepálu s akcentom na vplyv cestovného ruchuCestovný ruch spojený s fenoménom globalizácie je jedným z hlavných faktorov, ktorý vplýva na prebiehajúce sociokultúrnezmeny miestneho obyvateľstva. Spolu s ním prichádzajú do skúmanej lokality aj technické inovácie ako televízia, modernédopravné prostriedky, počítače či mobilné telefóny. Dopyt po týchto produktoch postupne vzrastá aj na strane miestnehoobyvateľstva. Obmedzená schopnosť plne uspokojiť tieto vznikajúce potreby však súčasne spôsobuje rad nežiaducich javov, napr.frustráciu a nervozitu ľudí, krádeže, násilie či alkoholizmus. Vzniká nová marginálna skupina obyvateľstva, pre ktorú je typickáneúspešná snaha sa uplatniť v odvetví cestovného ruchu a následná stagnácia životnej úrovne.Na druhej strane, fenomén cestovného ruchu vytvára skupinu obyvateľstva s nadštandardným ekonomickým zabezpečením.Zahraniční návštevníci prinášajú so sebou značné finančné prostriedky. Jeden úspešný deň spojený s ponúkaním a predajomtovarov a služieb môže miestnemu obyvateľovi priniesť zárobok vo výške priemerného mesačného platu vo výrobnej, prípadneštátnej sfére. V porovnaní s tradičným spôsobom života a poľnohospodárskou malovýrobou je tento pomer ešte výraznejší.V mnohých prípadoch je predaj poľnohospodárskych nadproduktov jedinou možnosťou doplnkového príjmu. Za získané peniazesa potom nakupujú potreby do domácnosti, napr. nádoby na vodu či hrnce. Aj tieto skutočnosti motivujú mnoho ľudí zanechaťtradičný spôsob života. Títo obyvatelia potom prichádzajú do stredísk cestovného ruchu s vidinou vyššieho zárobku a dosiahnutiavyššej kvality života.Na príklade Nepálu je možné sledovať pozitívne a negatívne vplyvy cestovného ruchu na tradičný spôsob života. Možnokonštatovať, že v prvých fázach rozvoja pôsobí odvetvie cestovného ruchu na tradičnú kultúru skôr negatívne. Ľudia opúšťajútradičný spôsob hospodárenia, zamestnania a bývania, sťahujú sa do turistických centier. Snažia sa prijať „západnú“ kultúrua postupne zabúdajú či zámerne opúšťajú svoje pôvodné kultúrne vzorce. Jednotlivé prvky tradičnej kultúry postupne degradujúalebo zanikajú. Neskôr si však spoločnosť začína uvedomovať (akoby spätne v dôsledku požiadaviek trhu cestovného ruchu),že ich pôvodná kultúra môže byť pre nich naopak prínosom a aj zdrojom príjmov. Z tohto dôvodu sa o ňu začínajú zaujímať,prichádzajú procesy jej revitalizácie pre potreby cestovného ruchu. Príkladom je obec Sawraha v národnom parku Chitwanv južnom Nepále. Obec pripravuje každý večer podujatie zamerané na prezentáciu kultúrnych tradícií, ktoré pozitívne vplýva naich aktívne zachovávanie a pretrvávanie (hoci v modifikovanej podobe).Postupujúci zánik pôvodného spôsobu života ani prebiehajúce zmeny nie je pravdepodobne možné v plnom rozsahuzastaviť. To, čo však súčasná situácia dovoľuje, je použitie rôznych nástrojov s cieľom tieto procesy spomaliť či správne usmerniť.Príležitosť možno vidieť najmä vo vzdelávaní, informovaní a osvete. Ľudia v Nepále nemajú skúsenosti s rozvojom cestovnéhoruchu a nevedia, akými smermi sa môže rozvíjať. Vidiecky turizmus, prezentácia kultúrnych tradícií a predaj tradičných výrobkovsú vhodným spôsobom ako motivovať miestne obyvateľstvo k zachovávaniu pôvodného spôsobu života a zároveň k zvyšovaniuživotnej úrovne.188