Minority v subsytéme kultúry

však len o predsudky týkajúce sa odlišností vo farbe pleti medzi bielymi a Rómami. Ukázalo sa, že rovnakú nedôveru prechovávajúaj Rómovia voči sebe samým. Napríklad rómsky chlapec z kompletnej rodiny nechcel bývať počas zájazdu s rómskymchlapcom z detského domova alebo polepšovne. Radšej si v hotelovej izbe v srbskom Kragujevaci vybral za spolubývajúcehobieleho chlapca. Zámerom tvorcov bolo v tomto filme atraktívne vyrozprávať a tým zviditeľniť problematiku rasizmu v spojenís rómskou mládežou v intenciách dokumentárneho filmu.Dokumentárny film Jara Vojteka Z kola von: Čo je za tým? z roku 2010 už svojím názvom pomyselne odkazuje na problémvylúčenia v zmysle sociálnej alebo spoločenskej exklúzie. Vypovedá o komunite bezdomovcov v Bratislave, ktorá sa snaží prežiť naulici spôsobmi, všeobecne považovanými za neakceptovateľné. V komunite vystupujú aj predstavitelia rómskej menšiny. V tomtoprípade chodí syn strážiť svoju vlastnú matku, keď si zarába pri diaľnici v Petržalke ako prostitútka, aby si mohli zabezpečiťzákladné potreby. Prelínanie dokumentárnych a hraných prvkov v autorskom filme reprezentujú v roku 2012 filmy ako Až domesta Aš (réžia Iveta Grófová, 2012) a Zvonky šťastia (réžia Jana Bučka a Marek Šulík, 2012). Kým prvý z nich získal prívlastokhraný dokument, s podtitulom „dokumentárna hra“ sa v titulkoch prezentuje snímka Zvonky šťastia. Určitú štylistickú protiváhuk týmto dvom projektom tvorí dlhometrážny dokument s názvom Cigáni idú do volieb (réžia Jaro Vojtek, 2012). Všetky tri titulyspája zameranie sa pri výbere hlavných protagonistov na Rómov. Hlavnou témou týchto filmov je reflexia rómskej menšinyv interakcii s bielou majoritou.Hlavná postava Dorotky z „hraného dokumentu“ Až do mesta Aš je podľa slov režisérky trochu naivná, zasnená, introvertnáa pasívna. Takú hľadala i jej predstaviteľku. Dorotu Bilu nakoniec našla v osade Petrová pri Bardejove. Chcela totiž nájsť dievča zoslabších sociálnych pomerov, ktoré by sa i v reálnom živote mohlo ľahko ocitnúť v Aši, ale nehľadala cielene Rómku. Bola to skôrnáhoda, že sa rozhodla pre rómske dievča. Jej etnikum nebolo pre jej film nijako zvlášť určujúce.Filmármi vymyslený koncept v Zvonkoch šťastia originálnym spôsobom odhaľuje povahu každodennej reality v rómskejosade, ale v podstate neprináša nič nové, s čím by sme sa už predtým v dokumentoch o Rómoch nestretli. O spôsobe nakrúcaniatohto dokumentu spoluautorka filmu Jana Bučka povedala: „Väčšinu ľudí zaujíma spojenie hraných (inscenovaných) a dokumentárnychprvkov v tomto filme, to však vzniklo z úplne prozaického dôvodu. S Markom (Marek Šulík, pozn. autora) sme si povedali,že chceme, aby rozprávanie bolo v štýle čo najčistejšie, s ukotvenými a statickými zábermi, aby herci nekontaktovali kameru.A vďaka tomu vznikol ten veľký odstup. Keď sme film dostrihali, určili sme, že pôjde o dokumentárnu hru. Sama neviem, či to divákovistačí, aby sa nastavil na to, čo ho čaká. Podľa reakcií mám pocit, že áno, ale súčasne cítim, že ľudia na to potrebujú čas. Keďto divák od začiatku odmieta prijať a drží sa svojho postoja, ťažko k nemu film môže preniknúť.“ 743 Hlavný protagonista Romanna prvé miesto v hierarchii hodnôt stavia peniaze, potom rodinu a na posledné zdravie. Princíp hry sa odrazil už počas výberuvhodných protagonistov, ktorí dokázali akceptovať vopred vymyslené pravidlá. Celá dokumentárna inscenácia sa odohráva v realistickýchkulisách rómskej osady, pričom pôvodnú živelnú atmosféru príbehu dokresľuje neštylizovaný a na nakrúcaní nezaujatýkomparz zložený z ďalších prihliadajúcich rómskych osadníkov. I cez nich sa postupne hlbšie noríme do života Rómov, pričommomentky z ich bežného dňa sa rozumne prepletajú s hlavnou tematickou líniou filmu. Divák tak ľahšie akceptuje dokumentárneobrazy biedy, keď sú filmovými prostriedkami povýšené formou hry o nevšednú inscenovanú sujetovú nadstavbu. Bežnýživot poznačený nedostatkom príležitostí odľahčuje situačný humor a motív hry hlavných protagonistov na svoje hudobné idoly.Je naozaj absurdné pozerať sa na scénu, v ktorej sa Roman s pár eurami vo vrecku zamýšľa nad cenou čokoládových Mozartovýchgúľ v supermarkete.Oveľa zaujímavejším príspevkom do diskusie o postavení Rómov na Slovensku je film Jara Vojteka Cigáni idú do volieb.Otvára totiž zásadnú tému, ktorou je absencia politicky angažovaného lídra, ktorý by dokázal zastupovať Rómov pri správe vecíverejných. Vojtek sa týmto filmom pokúsil túto pasivitu vyvrátiť. Film sa sústredí na zaznamenania príprav a priebehu komunálnychvolieb do banskobystrického VÚC, pričom hlavnými protagonistami sú rómsky kandidát Vlado Sendrei a jeho volebnýtím pozostávajúci z členov a sympatizantov kapely Kokavakére Lavutáris. Podstatná časť filmu sa venuje osobnej rovine, najmävzťahu manželov Vlada a Jany Sendreiovcov. Odohráva sa prevažne v súkromí ich domova. Naopak, druhá časť pozostáva zo743 JAREMKOVÁ, M. Hľadačka pravdy. In: Film.sk, ISSN 1335–8286, 2012, roč. 13, č. 11, s. 25.358