Minority v subsytéme kultúry

obyvateľov mesta. Práve sociálny rozmer možno považovať za dobovú hodnotu, ktorú do kultúrneho priestoru Nitry Kramerovcivložili. Za aktuálnu hodnotu možno zasa považovať pomerne zachovalý a architektonicky hodnotný továrenský areál, ktorý jednes z ulice takmer neviditeľný pre veľký administratívno-bytový blok z obdobia socializmu, sprístupňujúci pôvodný komplex odulice len prejazdom v rámci tejto budovy. Je obdivuhodné, že pôvodné továrenské haly takmer bez ujmy prežili štyridsaťročnú socialistickúvýrobu, negatívny dynamický vývin v 90. rokoch či začiatok 21. storočia plného rozmanitých prenájmov. Sú príkladomtypickej fabrickej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia, výrazovo charakterizovanej kombináciou hladkých monochromatickýchomietok a odhalenej režnej tehly využitej pri stavbe budovy. Ponechanie neomietnutej tehly v sokle, pilieroch v podobelizén traktujúcich múr, nároží či ríms, malo za úlohu vizuálne ozvláštniť inak možno nezaujímavú stavbu. Otázka však znie, čiju ako jedného z posledných predstaviteľov industriálnej architektúry, ktorá reprezentuje dekoratívnosť v priemyselnom stavebníctvena začiatku 20. storočia, využívame správne. V zahraničí, ale už a aj v niektorých slovenských mestách podobné továrenskékomplexy po kvalitnej rekonštrukcii a citlivej adaptácii často končia ako priestory pre kultúrne aktivity, niekedy aspoň ako štýlovéobchodné centrá či hotely.Talent: Shraga WeilObr. 9Shraga Weil, významný izraelský umelec slovenského pôvodu, sa narodil 24. septembra1918 v Nitre ako syn nitrianskeho staviteľa. V domovskom liste je pritom zapísaný ako František.Je známe, že už Františkov prastarý otec Tausig bol Nitrančan a vlastnil domy na Radlinskéhoulici a starý otec Tausig vlasnil parfumériu na Štefánikovej ulici. Druhý prastarý otec, Jozef Weis,zase ako Nitrančan založil miestne noviny Nyitrai lapok. Starý otec Weil bol učiteľom v Ašakerte– Nových Sadoch. Weisovci vlastnili aj kino Uránia na ulici Pri synagóge.Františka odmalička vychovávali v úcte k umeniu a tvorivej práci. Navštevoval Židovskúľudovú školu v Nitre, bol členom telovýchovnej jednoty Makkabi a členom združenia židovskýchskautov Hašomer. Práve tu ho začali volať starým aramejským menom Shraga. V štúdiupokračoval na gymnáziu v Nitre, kde ho slovenský jazyk učil profesor Ján Damborský. Strednúškolu ukončil v Bratislave a pokračoval na Umeleckej priemyslovej škole v Prahe, kde sa špecializoval na sochárstvo. K voľbe isteprispeli skúsenosti z práce v ateliéri nitrianskeho sochára Júliusa Bártfaya 483 . Po výnose, zakazujúcom židom akékoľvek štúdium,sa skončil aj obdivuhodný kariérny rast Shragu Weila. Musel opustiť školu a v roku 1940 sa ocitol vo vojenskom pracovnomtábore v Podolínci. V roku 1941 pracoval ako pomocný robotník a podarilo sa mu dostať povolenie na sobáš. S manželkou žiliv rokoch 1942 – 1945 ako štvanci. Opustili Nitru a dostali sa do Budapešti, kde ich istý časväznili. Neskôr sa ilegálne vrátili do Nitry. Po druhej svetovej vojne sa Shraga Weil vysťahoval doIzraela (1947) a usídlil sa v kibuci Haogen 484 . V roku 1954 sa vrátil k štúdiu. Monumentálne maliarsketechniky vyštudoval na Academie des Beaux Art v Paríži. V Izraeli pracoval na mnohýchvýtvarných dielach pre verejné priestory, spolupracoval hlavne s architektmi Arjeom a AbomElchanani (synagóga v Tel Avive, sídlo prezidenta v Jeruzaleme) a interiéristami Dorou Gad(budova Parlamentu, hotel Hilton v Jeruzaleme) i Rafim Blumenfeldom (Kennedyho centrumvo Washingtone). Slovenskému publiku sa po prvýkrát predstavil v roku 1995. O tri roky neskôrdaroval zbierku tridsiatich grafík svojmu rodnému mestu pri príležitosti 750. výročia udeleniakráľovských výsad mestu Nitra, ktorá je v podobe stálej expozície inštalovaná v priestoroch nitrianskejsynagógy. Výberom z tvorby posledných troch desaťročí odovzdáva Shraga Weil svojeObr. 10483 POTOKOVÁ, Katarína. Shraga Weil [online]. [cit 2013-11-23]. Dostupné na internete: http://www.znonitra.sk/historia/osobnosti/shraga-weil/484 Ibid.232