Minority v subsytéme kultúry

nemajú pre zdravie žiadny význam. Všetci sme poškodení. 168 To značí, že do veľkej miery nevieme ovplyvniť ani náš zdravotnýstav. Paralela medzi lekárskou antropológiou a genetikou nie je náhodná. Objasniť vzťahy a súvislosti medzi génmi, kultúroua zdravím je perspektívnou výskumnou oblasťou aj pre antropológiu (nutričnú, fyzickú, lekársku, evolučnú, aplikovanú i kultúrnu).Problematiku vnímame ako platformu pre interdisciplinárny diskurz. Je to jedna z výziev pre lekárskych antropológov. Chcelisme však viac poukázať na našu „príbuznosť“ bez ohľadu na inakosť našej telesnosti. Ako spoločnosť vníma biologickú integritudruhov? Čo je integrita, keď vylučuje osoby, ktoré vykazujú „zvláštne“ telesné rozdiely alebo rozdiely v správaní? Znamenajú „tídruhí“ ohrozenie kultúrnej súdržnosti?Lekárska antropológia skúma svety „tých druhých“ a je fascinovaná aj telesnou inakosťou. Výskumná skupina pre štúdiumtelesného postihnutia je subdisciplínou lekárskej antropológie. Zaujímavosťou však je, že mnoho lekárskych antropológov sa tejtosfére radšej vyhýba. Skutočnosť, že ide z kultúrneho hľadiska o veľmi citlivú záležitosť, výskum si vyžaduje rozsiahly počiatočnýexkurz do teórie fyzických a behaviorálnych rozdielov, ktoré sa považujú za významné v danej spoločnosti, to mnohých odrádza. 169Faktom zostáva, že je málo antropológov a lekárskych antropológov, ktorí sa venujú výskumu tejto oblasti, a tak stále zostávaneprebádaná, čo je v neprospech komunity telesne postihnutých a zdravotne znevýhodnených. Komunita telesne postihnutýchvo svete videla v antropológii istú nádej. Domnievali sa, že antropológovia majú potenciál nahliadnuť „poza kultúru“ 170 a tým imposkytnúť nádej, že sa odstránia príčiny ich diskriminácie.Je pravdou, že sa rozvinuli samotné disciplíny na štúdium tejto problematiky (tzv. disability studies). Napriek tomu sadomnievame, že zdravotné a telesné znevýhodnenie je platformou aj na antropologický výskum. Jednak spája biologickés kultúrnym, čo značí prehlbovanie interdisciplinarity, ale rieši i problematiku minority a majority, ak minoritu tvorí skupina,ktorá je z hľadiska uplatňovania svojich práv v znevýhodnenom postavení voči inej skupine (majorite) a ktorej príslušníci môžuo svojom osude rozhodovať v ďaleko menšej miere ako príslušníci majority 171 a, samozrejme, rieši aj problematiku telesnosti.Niektorí antropológovia upriamia svoju pozornosť na tému zdravia a choroby, postihnutia, až keď sa sami stanú pacientmi.Napokon, aj antropológ Robert Murphy opísal, že kým bol zdravý, tak si svoje telo nevšímal a nevážil. To dokonca demonštrujeaj na interpretácii svojich problémov s alkoholizmom. Otázne je, čo znamená vážiť si svoje telo? Človek má tendenciu uvažovaťo chorobách len z vlastného pohľadu, Robert Murphy však poukazuje na to, ako sa chorému mení aj vnímanie „tých druhých“,keď sa stáva súčasťou ich komunity: „Postihnutí k sebe navzájom pristupujú ako k celistvým bytostiam nerozdeleným sociálnympostavením.“ 172 Pacienti sa správajú ako rovný k rovnému. Dokonca majú tendenciu zabudnúť na sociálne rozdiely. Akopodotkol rakúsky etológ Irenäus Eibl-Eibesfeldt, mnoho „outsiderov“ sa vyznačuje výnimočným nadaním, ktoré je pre spoločnosťpotrebné. Minority sú charakteristické vnútornou súdržnosťou. V mnohých kultúrach kategória zdravotné postihnutie ani neexistuje.Teda nikto nemôže byť „postihnutý“. Napríklad v Mikronézii neberú do úvahy postihnutie človeka, kým je kultúrnea osobnostne kompetentný. 173 Na ukážku toho, že nielen v našej spoločnosti sa postihnutie vníma ako „nežiadaná inakosť“,uvádzame odpoveď ženy z brazílskeho kmeňa Yanomami (Janomámov) na otázku nemeckého lekára, čo sa stane s dieťaťom,ktoré sa narodí postihnuté: „... ihneď po pôrode takéto dieťa podrobne poprehliadajú. Keď nie je životaschopné – a na to, abydieťa nebolo schopné v pralese prežiť, stačí nepatrné postihnutie – zabalia ho do batôžka z listov a odovzdajú pralesu. O niekoľkohodín je po ňom. Pre indiánov je to smutná, ale nevyhnutná samozrejmosť.“ 174 Takto sa môžu rozmnožovať len zdraví jedinci. Za168 COLLINS, F. S. Řeč života. DNA a revoluce v personalizované medicíně. Praha: Academia, 2012, s. 16.169 EMBER, C. R. – EMBER, M. Encylopedia of Medical Anthropology. Health and Illness in the World´s Cultures. New York: Kluwer Academic/Plenum Publishers,2004, s. 368.170 Termín amerického antropológa Edwarda Twitchella Halla.171 NOVOSÁD, L. Základy speciálního poradenství: struktura a formy poradenské pomoci lidem se zdravotním nebo sociálním znevýhodněním. Praha: Portál,2000, s. 18.172 MURPHY, R. F. Umlčené tělo. Praha: SLON, 2001, s. 112.173 EMBER, C. R. – EMBER, M. Encylopedia of Medical Anthropology. Health and Illness in the World´s Cultures. New York: Kluwer Academic/Plenum Publishers,2004, s. 361.174 DAVID, T. Medicína šamanov: využitie liečivej sily rastlín z dažďového pralesa na zvýšenie obranyschopnosti organizmu: kvalita života pri rakovine a slabejimunite. Bratislava: Ikar, 1997, s. 20.86