Minority v subsytéme kultúry

Beduíni museli zápasiť s ťažkými životnými podmienkami, čo do veľkej miery determinovalo zriadenie beduínskej spoločnosti.Najlepšou adaptáciou na život v púšti je kmeňový systém a prísne dodržiavanie základných pravidiel beduínskej etiky, kontrolovanýchustálenými mechanizmami sociálnej kontroly. Akákoľvek nekonformita bola trestaná. Usadlý spôsob života podľaIbn Chaldúna viedol beduínov k lenivosti a pohodlnosti. Neboli viac nútení bojovať o prežitie. Usadlíci neboli odkázaní na silujednotlivca a jednotu kolektívu. Ochranu im zabezpečovali „mestské hradby“ a novovytvorené inštitúcie. 324Pri usádzaní beduínov dochádza k zmenám v ich životnom štýle. Muži prestávajú vykonávať aktivity, ktoré v novom prostredístrácajú svoje opodstatnenie. Zvyšuje sa ich fond voľného času, ktorý trávia pred televíziou, pitím čaju a kávy, pretoženie sú pripravení na jeho premyslenejšie využívanie. Schopnosti predávané z generácie na generáciu nie sú v novom prostredívyužiteľné a nedostatok vzdelania spôsobuje neschopnosť adaptácie na nové pracovné možnosti. Absencia času strávenéhos inými členmi komunity a uzatváranie do menších rodinných jednotiek spôsobuje uvoľňovanie väzieb vo vnútri kmeňa.Spoločenské zmeny zasiahli rovnako aj beduínske ženy, ktoré v minulosti trávili všetok čas starostlivosťou o domácnosť,hospodárske zvieratá, zberom dreva na oheň a nosením vody. Počas aktivít mimo stanu sa stretávali s inými príslušníčkamikmeňa, a tak upevňovali väzby vo vnútri komunity. 325Spomenuté skutočnosti, pochopiteľne, nemožno zovšeobecniť na všetkých beduínov bez výhrad, avšak stávajú sa bežnýmjavom.Ibn Chaldún vo svojom diele Muqaddima – Úvod k histórii uvádza, že usadlíci sa postupne učia remeslám alebo sa angažujúv obchode, čo im umožňuje zabezpečenie živobytia pre ich rodiny v novom prostredí. V súčasnosti sme svedkami rodových zmienv beduínskej spoločnosti. Ženy už nevytvárajú tkaniny za účelom pokrytia potrieb vlastnej rodiny, ale ako suveníry pre turistova komoditu na predaj, pričom zo ziskov zabezpečujú svoju rodinu. Pre úspešnú adaptáciu na nové spoločenské pomery je nevyhnutnédosiahnutie určitého stupňa vzdelania. U mnohých komunít beduínov v Jordánsku pozorujeme vyššiu mieru úspešnostivzdelávania u žien ako u mužov. Pri lepšom vzdelaní sa zvyšujú jednotlivcovi šance na uplatnenie sa. V jordánskej spoločnostisa ženy po dosiahnutí stredného alebo vyššieho vzdelania angažujú aj v pracovnom živote. Prijímajú tak nové úlohy v meniacejsa spoločnosti.V Muqaddime Ibn Chaldún zdôraznil, že beduíni postupne smerujú k usádzaniu sa a usadlé obyvateľstvo miest má evidentnevystopovateľné beduínske korene. Kočovný spôsob života tak považoval za počiatočné štádium vývoja ľudskej spoločnosti. Jepravdepodobné, že Ibn Chaldún videl tieto zmeny ako kontinuálne a očakával ich omnoho skôr. Dochádzalo k nim priebežne užv priebehu histórie, no k zlomovému momentu vo vývoji beduínskej spoločnosti došlo až o šesť storočí neskôr. Dnes dochádzak rýchlej adaptácii beduínov na život v trvalých sídlach, pričom sa vytráca tradičná beduínska kultúra. Ibn Chaldúnova teóriao strate pôvodnej kultúry v priebehu štyroch generácií od začlenenia skupiny do skupiny s inou kultúrou sa stáva platnou i v súčasnosti.326Beduíni žijúci usadlým spôsobom života postupne strácajú prepojenie na pôvodnú kultúru, ktorá vznikala kontinuálne akoadaptácia na predošlé životné prostredie. S vymieraním staršej generácie prestávajú existovať nositelia „čistej“ beduínskej kultúrya beduíni žijúci v mestách sa stávajú nerozoznateľnými od ostatného mestského obyvateľstva. 327Čiastočnú stratu identity sme pozorovali počas terénneho výskumu v Jordánsku na jeseň 2013. Príslušníci spoločenstvaBedulov, obývajúcich Petru, začali žiť usadlým spôsobom života v 80. rokoch 20. storočia. Ako významný faktor kultúrnych zmiensa preukázal vplyv cestovného ruchu. Zaujímavým pozorovaním boli zmeny vo vlastnej identifikácii. Pri otázkach na kmeňovúpríslušnosť Bedulov a ich pôvod sme dostávali rozporuplné odpovede. Mladšia generácia nevedela presne identifikovať pôvodBedulov ani všetky klany žijúce v beduínskej dedine. Počas nášho výskumu nás odkazovali na staršiu generáciu. Príslušníci staršej324 KAY HARRIS, A. Khaldun and the Bedouin: The End of a Way of Life [online]. b. r. [cit. 2013-11-29]. Dostupné na internete: http://www.academia.edu/1427764/Khaldun_and_the_Bedouin_-_The_End_of_a_Way_of_Life325 Ibid.326 Ibid.327 Ibid.169