Minority v subsytéme kultúry

zaradiť medzi rytierske a špitálne rády, ktoré podľa Miloša Mareka mali v rámci Uhorska napĺňať obranu kresťanského sveta protivpádom pohanov z východu. 854Jacques Le Goff tvrdí, že predstava o hraniciach kresťanského sveta sa v tomto storočí mení a samotná hranica sa zo Svätejzeme presúva do východnej Európy. Ako príklad k tomu, že je Uhorsko v 13. storočí v myslení západného kresťanského svetachápané ako súčasť tejto hranice, uvádza názory Bruna zo Schauenburgu, biskupa olomouckého, ktorý sa podieľal na prípraváchLyonského koncilu, zvolaného v roku 1274 Gregorom X. s cieľom vyhlásenia ďalšej križiackej výpravy. Bruno bol presvedčenýo ohrození kresťanského sveta od jeho východnej hranice – z Uhorska, v ktorom žili pohanskí Kumáni, od Rusínov, schizmatikovpod tatárskym vplyvom, od pohanských Litovcov a Prusov a od Tatárov, ktorí cez tieto oblasti prišli a nimi sa aj znova malivrátiť. 855Démonická bytosť vo Videní sv. Antona Pustovníka teda nemusí byť len personifikáciou ariánskeho bludu v rámci primárnejobsahovej vrstvy, viažucej sa priamo na život svätca. Je možné, a to je v tomto prípade podstatou druhej – aktualizačnej obsahovejvrstvy scény, že za symbolickým vyobrazením démonickej bytosti mohol adresát – rehoľník hľadať aj zobrazenie „súčasnej“hrozby – pohanských Tatárov a možno i Kumánov, ktorým musel ako ochranca kresťanstva v danom historickom a zemepisnomrámci čeliť po vzore svojho patróna. K podobnej aktualizácii obsahu scény došlo aj v prípade sásovského Videnia sv. Antona Pustovníka,datovaného na počiatok 16. storočia, 856 kde ariáni vďaka zvolenému odevu a výzbroji pôsobia na diváka skôr ako Turci,vtedy aktuálna hrozba pre kresťanský svet.V prípade veľkolomnického obrazového cyklu sv. Ladislava spozorovala Vlasta Dvořáková podobný aktualizačný momenta cyklu prisúdila mobilizačnú funkciu v záujme odporu proti aktuálnemu nepriateľovi – Kumánom, Tatárom či seldžuckýmTurkom. Kumána v súvislosti s tým označila za démona, personifikáciu pohanskej hrozby zo strany týchto etník, voči ktorýmv zápase stojí kráľ Ladislav I., svätec arpádovskej dynastie ako Kristov bojovník. 857 Nie náhodou maľba vzniká približne v rovnakomčase ako nástenné maľby v Dravciach, teda po kritickom období druhej polovice 13. storočia poznačeného vládou kráľovhomenovca, zbrataného ako s Kumánmi, tak aj Tatármi. Za zmienku nesporne stojí i tá skutočnosť, že v Dvořákovsko-Tognerovskejkoncepcii vývinu stredovekej nástennej maľby na Spiši sú oba cykly, dravčiansky aj veľkolomnický, výsledkom pôsobenia jednejumeleckej dielne. 858Podobne ako Atanasius vnímal ariánov, i v chápaní príslušníkov rehole mohli byť Tatári vnímaní ako démoni vedení diablom.Dobové chápanie pohanských Tatárov výborne charakterizuje Richard Marsina v úvodnej štúdii publikácie Tatársky vpád.Vysvetľuje v nej, že historické pomenovanie Mongolov Tatármi nie je náhodné, ale má svoje opodstatnenie. Koreň označeniatreba hľadať v slove tartaros, čo je v kresťanskom ponímaní peklo, označenie Ta(r)tar, čiže pekelník alebo čert, získali Mongoli presvoju pohanskosť, odstrašujúci vzhľad a páchanú brutalitu. 859 Možno práve v tomto dobovom chápaní aktuálneho pohanskéhonepriateľa spočíva dôvod, prečo si tvorcovia dravčianskej scény zvolili možnosť zobraziť blud v podobe démona a nie v podobeoslov, ako vo svojom videní sv. Anton ariánov podľa Životov otcov videl. 860854 MAREK, M. Podiel cirkevných inštitúcií na doosídlení územia Uhorského kráľovstva v stredoveku. In: Studia archaeologica Slovaca mediaevalia. 2007, roč. VI,s. 33 – 35.855 LE GOFF, J. Středověká imaginace. 5. zväzok edície Historické myšlení. Praha: Argo, 1998, s. 75 – 76; Monumenta Germaniae Historica, Leges IV, 3,s. 589 – 594.856 ŠUGÁR, M. Oltár sv. Antona a sv. Pavla Pustovníkov v Sásovej. In: BURAN, D. (ed.). Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava: Slovart, 2003, s. 759.857 DVOŘÁKOVÁ – KRÁSA – STEJSKAL, Středověká nástěnná malba, s. 163., 165; Tému neskôr prehĺbil Peter Megyeši. In: Megyeši, Poznámky k propagandistickémuuplatneniu naratívnych cyklov, s. 142 – 156.858 DVOŘÁKOVÁ – KRÁSA – STEJSKAL, Středověká nástěnná malba, s. 90 – 94; TOGNER – PLEKANEC, Stredoveká nástenná maľba na Spiši, s. 40 – 44; TOGNER,M. Recepcia a transformácia. Slovensko a Taliansko v stredoveku. K percepcii trecentných italizmov v stredovekej nástennej maľbe na Slovensku. In: BAKOŠ, J.(ed.). Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska. Bratislava: Veda, 2002, s. 54 – 63; TOGNER, M. Ranogotické nástenné maľby. In: BURAN, D. (ed.). Gotika:Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava: SNG – Slovart, 2003, s. 129 – 137.859 MARSINA, R. – MAREK, M. Tatársky vpád. Budmerice – Trnava: RAK – Veda, 2008, s. 9.860 ST. ATHANASIUS, Vitae patrum, s. 82.388