Minority v subsytéme kultúry

tropológ Jean-Loup Amselle 9 mapuje a kritizuje aktuálne i historické podoby a koncepcie miešania kultúr a dochádza k podobnémuzáveru. Pojem kultúrnej zmesi (mélange) viazaný na postmoderné koncepcie, najmä na konjunktúru politického konceptumultikulturalizmu, ktorému vyčíta nereálne ciele, škodlivé následky jeho uplatňovania v dôsledku splošteného chápania kultúry,spoločnosti a kultúrnych vzťahov, považuje za nedostatočne vyargumentovaný. Kriticky sa stavia aj ku konceptom kreolizáciea hybridizácie, rovnako previazaným s multikulturalizmom a postkolonializmom, pretože v nich objavuje prejavy atavizmovna oboch stranách – u rozvinutých i tzv. „primitívnych“, resp. akulturovaných spoločenstiev – u oboch sa objavuje prehliadajúcivzťah k inokultúrnym prejavom, vzájomné akceptovanie sa je len povrchné. Uprednostňuje metaforu métissage a najmäbranchement 10 – spájania, vetvenia, resp. koncentrácie, ktorá vychádza z tézy, že niet dokonale uzavretých spoločností. Každáspoločnosť, každá kultúra je výsledkom komunikácie a premiešavania. Métissage je produktom už premiešaných, poprepájanýchidentít, preto prakticky neexistuje možnosť vzniku akýchsi čistých identít. 11V súvislosti s problematikou komunikácie kultúr a následnom vzniku nových, zmiešaných kultúrnych celkov a generovanianových podôb „zmiešaných“ identít sa často stretávame s pripomínaním metafory brikoláže (bricolage), ktorú použilC. Lévi-Strauss napr. v diele Smutné tropy 12 , kde rozvíja etiku koexistencie, istého druhu pružnej juxtapozície/kohabitácie medzikultúrami, alebo Bastidovej koncepcie synkretizmu v mozaike 13 týkajúcej sa vzájomného prestupovania, interpenetrácie relígiíako bázy pre metamorfózu identít.Pojem rizómy 14 , ktorý do spoločenských vied vniesli Gilles Deleuze a Félix Guattari 15 , predstavuje deskriptívny epistemologickýmodel, v ktorom organizácia prvkov nesleduje líniu hierarchickej podriadenosti koreňom, ale kde každý prvok môžeovplyvniť iné alebo môže byť ovplyvnený inými – ľubovoľný bod rizómy môže a musí byť spojený s ktorýmkoľvek iným 16 . Pretoje vhodnejšia predstava podzemku – rizómy s rozsiahlym a rozmanitým vetvením ako koreňa s jeho centrickým statusom. Tosíce neznamená, že rizomatická štruktúra je nevyhnutne nestabilná a labilná, evokuje to však predstavu permanentnej možnostikonektivity a zmeny. Pri aplikácii tohto modelu na problém interkultúrnych kontaktov a komunikácie, ako podotýka PhilippeChanson 17 , rizóma násobí, rozširuje siete i bez hlavného koreňa. Pri aplikácii na otázku identity a pôvodu, myšlienka koreňaevokuje predstavu identity založenej na príslušnosti ku kultúre pôvodu, zatiaľ čo rizóma pripúšťa identitu založenú nielen naminulosti a pôvode, ale aj na vzťahoch, ktoré sa vyvíjajú v súčasnosti. Hlavnými princípmi tu sú konektivita, heterogenita, multiplicita,nejednoznačnosť.Práve modely branchement a rizómu sú často reflektované ako koncepcie, smerujúce k eliminácii kontaminácie spoločenskéhoživota xenofóbiou a rasovými predsudkami, ktoré vedú k jeho štiepeniu.Úskalia interkultúrnej komunikácieZ uvedených konceptov medzikultúrnych vzťahov a otázok medzikultúrnej komunikácie je zrejmé, že ide nielen o široko diskutovanúproblematiku, ale že tieto diskusie sprevádza množstvo obáv z inakosti, penetračných snáh inokultúrnych spoločenstiev,nivelizácie kultúrnych hodnôt a pod. Prejavmi týchto procesov sú napr. bastardizácia kultúry, dekulturácia, degenerácia kultúrya strata identity.9 AMSELLE, J. L. Métissage, branchement et triangulation des cultures. Revue germanique internationale. 21/2004. Dostupné na internete: http://rgi.revues.org10 Pojem branchement pochádza z informatiky a znamená spájanie, resp. vetvenie.11 AMSELLE, J. L. Branchement. Athropologie de l´universalité des Cultures. Paris: Flammarion, 2001, 265 p.12 LÉVI-STRAUSS, C. Smutné tropy. 2. vyd. Prel. Jiří Pechar. Praha: Rybka, 2011, 480 s.13 BASTIDE, R. Le candomblé de Bahia – Brésil – Terre Humaine. Paris: Plon 2000 [1958], 442 p.14 Pojem rizóma (rhizome) má svoj pôvod v biológii a označuje podzemok.15 Deleuze a Guattari sa venujú problematike rizómy v spoločnej práci Rhizome: Introduction. Paris, 1976. Dostupnejšie je ale ich ďalšie spoločné dielo A ThousandPlateaus, ktorého 1. kapitola s názvom Rhisome analyzuje práve túto problematiku. U nás sa tejto téme, najmä v súvislosti s urbánnou konektivitou,venujú napr. M. Marcelli a A. Gogora.16 DELEUZE, G. – GUATTARI, F. A Thousand Plateaus. London: Continuum, 2004, s. 10.17 CHANSON, Ph. Variations métisses. Louvain: Academia-Bruylant (Réf. : 2986), Anthropologie prospective – N° 8, 2011, 216 s.21