Minority v subsytéme kultúry

Základná sumarizácia vymedzuje tri dominantné obdobia:A) Chicagská škola (20. − 30. roky 20. stor., predstavitelia: William Isaac Thomas, Herbert George Blumer, Anselm LeonardStrauss) − dominantný bol výskum deviantných jedincov, napr. kriminálnikov, ale aj subkultúr formujúcich sa v mestáchprostredníctvom priameho kontaktu;B) Birminghamská škola/CCCS (60. roky 20. stor., predstavitelia: Richard Hoggart, Stuart Hall, George Hebdige) − skúmanieorientovali na správanie mladých ľudí, vznik subkultúr, rasové a etnické otázky a gender, formovanie subkultúr postavilipredovšetkým na základe vzdoru časti mladej populácie voči vtedajšej hegemónii, zohľadňovali aj formálnu stránku subkultúr(štýl, módu, imidž atď.);C) Postsubkultúrna teória (90. roky 20. stor., predstavitelia: David Muggleton, Steve Redhead, Andy Bennett a iní) − dôsledokprelínania štýlov (v rôznych oblastiach) aj samotných subkultúr, subkultúry sú vnímané ako nestabilné spoločenské fenomény,pojem sa nahrádza výrazmi scéna, štýl, „neo-tribes“ (kmene). 628PunkSubkultúra punk sa začala formovať v Spojených štátoch amerických v druhej polovici 60. rokov 20. stor., no za klasicképunkové obdobie sa považuje až druhá polovica 70. rokov. Punk bol reakciou na predchádzajúce obdobie prevládajúce v hudobnejoblasti, tzv. glam (glitter) rock, ktorý sa vyznačoval hudobnou a formálnou zložitosťou až teatrálnosťou. Signifikantným sastal vzhľad samotných umelcov, ktorí sa štylizovali do výrazných farebných, lesklých kostýmov, a tak často stierali aj svoje rodovéidentifikačné znaky. 629 Punk sa snažil byť jeho protikladom ako v hudbe a performancii, tak aj v oblasti filozofie danej subkultúry,ktorá sa spájala predovšetkým s nekonformitou jej členov a odporom voči vtedajšiemu establishmentu. 630Punk sa vyvíjal postupne pod vplyvom celospoločenskej situácie a za prvú punkovú kapelu sa pokladajú americkí Ramones,ktorí vznikli v roku 1974. Boli priekopníkmi nielen v použití slova punk (nezmysel alebo výtržník), 631 ale rovnako ovplyvnilipunkovú módu. Z hudobného žánru sa tak vyvinula jedna z najsilnejších subkultúr, ktorá s obmenami pretrváva až do súčasnosti.Ako sme už uviedli pre jej členov je charakteristické, že neuznávajú hodnoty bežnej spoločnosti, bojujú proti komercii a konzumua ich postoj k životu je skôr pasívny. Spočiatku bol punk apolitický, neskôr sa oddelil prúd anarcho-punkerov, ktorí sa angažovaliv oblasti politického života rôznymi protestnými zhromaždeniami. Subkultúra punk je vo všeobecnosti spájaná s výtržnosťamia provokáciou, v dôsledku čoho bývajú jej členovia spoločnosťou vnímaní ako delikventi. Oblečenie je veľmi špecifické, výraznéa vyvinulo sa z pomerne komplikovaného oblečenia glam rocku. Ide o snahu dosiahnuť nedbalý vzhľad, ktorý je zvýrazňovanýroztrhanými tričkami a rozstrihnutými nohavicami, spojenými len zatváracími špendlíkmi. Ako doplnky sa využívajú vybíjanékožené obojky a vlasy upravené do charakteristického účesu, tzv. číra. Punková hudba je pomerne nenáročná, využívajúca zväčšatri opakujúce sa akordy, texty majú až nihilistický charakter. Medzi najvýraznejších predstaviteľov možno zaradiť aj britských SexPistols či The Clash, rovnako Sham 69, The Exploited, Toten Hosen, Black Flag a mnohé iné. Americký a britský punk sa však vyvíjalodlišne. Zatiaľ čo americký prúd bol orientovaný viac na zábavu, britský punk tvrdšie presadzoval (aj politické) názory svojichčlenov. Práve preto bola ďalšia formujúca sa hudobná subkultúra reakciou na komercializáciu punku a vznik postpunkovýchamerických kapiel ako Green Day či The Offspring. 632628 SMOLÍK, J. Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky. Praha: Grada, 2010, s. 58 – 84.629 Web 3: David Bowie na základe pódiovej štylizácie zahmlieval svoju sexuálnu orientáciu a v magazíne Melody Maker z roku 1972 vyhlásil, že je gay, pričombol už dva roky ženatý so svojou prvou manželkou Mary Angela Barnett, s ktorou sa neskôr rozviedol a v roku 1992 sa zosobášil so somálskou modelkouIman, s ktorou žije dodnes.630 RUSNÁK, J. Homo popularis: homo medialis? Popkultúra v elektronických médiách. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2013, s. 90.631 Po prvýkrát sa slovo punk objavilo v názve ich piesne Judy is a Punk (Judy je výtržníčka). PEKNUŠIAKOVÁ, E. Popkultúra v médiách. Súčasné subkultúry − emov slovenskom mediálnom prostredí [diplomová práca]. Prešov: FF PU, 2009, s. 50632 SMOLÍK, J. Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky. Praha: Grada, 2010, s. 169 − 179; PEKNUŠIAKOVÁ, E. Popkultúra v médiách. Súčasné subkultúry −emo v slovenskom mediálnom prostredí [diplomová práca]. Prešov: FF PU, 2009, s. 50 – 51.301