Minority v subsytéme kultúry

4 Zámery a motivácie freeganizmuPrimárnym zámerom freeganov je vytvoriť model spôsobu života, ktorý umožňuje limitovať kontrolu korporácií a peňazínad životmi ľudí. Táto snaha sa odzrkadľuje v mnohých ďalších nadväzujúcich cieľoch, ako napríklad redukovať finančnú podporudeštruktívnych praktík masovej výroby. 1081 Tento alternatívny životný štýl má byť výzvou plytvaniu a nadprodukcii, ktoré charakterizujúaktuálne trendy konzumentského správania rozvinutých spoločností. Freeganizmus chce úplne spochybniť komodifikáciuživota na všetkých úrovniach a v každej oblasti. Komplexnosť zámerov komunity freeganov ďaleko presahuje materiálnezaloženie súčasnosti, usiluje sa totiž pracovať na postupnom pretváraní sveta, v ktorom je primárnym záujmom človek a niebezbrehé úsilie o zisk. Človek ako hodnota sa v tomto svetonázore dostáva do popredia, a tak ako je východiskom a počiatočnoumotiváciou, je aj cieľom.Nebude preto prehnané, ak tento postoj k životu nazveme kritikou súdobej spoločnosti, ktorej je vyčítaná najmä prehnanáaplikácia princípov kapitalistického systému, fungujúca podľa vzorca: zisk – rast/rast – závislosť. S tým súvisí aj logika korporátnychfiriem – spotrebný tovar je vyrábaný za nízke náklady a predávaný za vysoké ceny. Tieto spoločnosti potom ťažiazo stratégie presviedčania, že oprava je drahšia ako náhrada alebo výmena použitého tovaru za nový. Nemožno tiež zabudnúťna špeciálne miesto marketingu v systéme produkcie a predaja a podvratnosť marketingových taktík šíriacich ideológiuproduktu.Freeganizmus tvorí jednu z možných reakcií proti konzumu, zhŕňa v sebe protest proti tomu, čo Gilles Lipovetsky nazývahyperkonzumom: „Dnes sa svetom neobmedzene šíri práve kultúra divokého konzumentstva. Sme svedkami nástupu hyperkonzumnejkultúry opierajúcej sa o postfordovskú ekonomiku, ktorej os tvorí neustále zväčšovanie výberu a ponuky, hypersegmentácietrhu, zrýchlenie nástupu nových výrobkov, vzmach rozmanitosti a nezadržateľný rast marketingu. Etabluje sanová spotrebiteľská ekonomika, ktorá je vo všetkých ohľadoch hyper: stále obrovskejšia (hypermarkety, komerčné centrá),stále rýchlejšie (obchodovanie on-line), so stále dostupnejšími úvermi a vyšším zadĺžením domácností (pričom katastrofálnedôsledky sú všeobecne známe: svetová recesia, ktorou práve prechádzame, bola na počiatku podnietená krízou nesplácanýchúverov), so stále širšou ponukou kvalitných značiek, luxusných pôžitkov... (...) Konzumujeme stále viac služieb a konzumujemeich všade...“ 1082 Pre freeganov je alternatívou k takémuto životnému štýlu reaktívny, ba dokonca extrémny antikonzumerizmusreprezentovaný spomínanými taktikami.Bez ohľadu na to, čo alebo ktorá sféra socio-ekonomického systému bola spúšťačom uvedených zmien a obratov, môžemekonštatovať, že ak chápeme spoločnosť holisticky, konzum má nedozerné dôsledky na individuálny a komunitný život členovspoločnosti. Zámery freeganov, nech už ide o akúkoľvek formu nesúhlasu s majoritným spôsobom života, smerujú k reflexiinedostatku elementárneho medziľudského kontaktu. Oslabenie významu komunity možno právom považovať za najsilnejšiumotiváciu tohto ideového odporu.Freegani veria v možnosť morálneho spôsobu života a v slobodný a šťastný život sústredený okolo komunity. Tvrdia, žezdravá spoločnosť musí fungovať na vzájomnej závislosti a na zdravej interakcii s okolitým prostredím, tak kultúrnym akoaj prírodným. Ivan Dubnička chápe vzájomnú neodlučiteľnosť kultúrneho a environmentálneho prostredia. Uvádza: „Zhoršujúcesa životné prostredie však nie je jedinou traumou ľudstva. Ak je dnes svet plný rozporov, ak ho môžeme deliť na “chudobnýJuh“ a “bohatý Sever“, na vyspelý Západ a zaostávajúce krajiny tretieho sveta, ak dnes svet balansuje na okraji medzinárodnéhokonfliktu, to všetko svedčí o tom, že je ohrozené nielen životné prostredie, ale i kultúra samotná. (...) ... riešenie problémovekologických a sociálnych, ak má byť pragmatické, musí byť zároveň paralelné.“ 1083 Permanentná devastácia prírody, násilnéa vedomé zásahy do životného prostredia sú ďalším zdrojom odporu prezentovaného životným štýlom freeganov.1081 Podľa: web 2.1082 LIPOVETSKY, G. Globalizovaný Západ. Polemika o planetární kultuře. Praha: Prostor, 2012, s. 36 – 37.1083 DUBNIČKA, I. Kulturológia a environmenalistika a ich výchovné aspekty. Acta culturologica zv. 9. Bratislava: Peter Mačura – PEEM, 2003, s. 28.485