Minority v subsytéme kultúry

Podľa V. Bačovej preferencia primordialistických alebo inštrumentalistických väzieb ovplyvňuje vzorce etnickej identifikácie.Vplyv etnických presvedčení je rozhodujúci najmä z dôvodu dominancie nonkognitívnych útvarov. Etnické presvedčenia súmotivačnou, morálnou a ideologickou štruktúrou obsahujúcou tvrdenia, vysvetlenia, hodnoty, ciele a ašpirácie. 557Pri socio-kultúrnej determinácii nemôžeme zabudnúť na dimenziu individualizmus – kolektivizmus. Začneme ale zo širšejperspektívy. G. H. Hofstede klasifikoval národné kultúry pomocou štyroch dimenzií. Sú nimi (1) odstup od moci (rešpekt a úctapodriadených k nadriadeným), (2) vyhýbanie sa neistote (dôraz na plánovanie a stabilitu), (3) individualizmus – kolektivizmus(definovanie identity človeka osobnou voľbou alebo charakteristikami skupiny), (4) maskulinita – femininita (dôraz na výkonverzus interpersonálnu pohodu). 558 Vo vedeckých kruhoch zaujala najmä dimenzia individualizmus – kolektivizmus.Podľa H. C. Triandisa 559 (et al.) sa kolektivistická spoločnosť, resp. spoločenstvo, vyznačuje podriadením osobných cieľovčlenskej skupine, t. j. sebadefinovaním skupinou, reguláciou správania, skupinovými normami, vnímaním skupiny ako homogénneja silným odlišovaním svojej a cudzej skupiny. Pre človeka to znamená nutnosť poslušnosti a napĺňania svojich povinností,sebaobetovanie sa pre skupinu, sústredenie sa na veci spoločenské a podporujúce správanie zamerané na hierarchiu a vzájomnúzávislosť. M. Čerešník 560 uvádza, že hlavná aktivita pri definovaní človeka nestojí na strane individuality, ale na strane malýchsociálnych skupín, na ktorých je človek silne závislý.Individualizmus sa vyznačuje emocionálnym odstupom od skupiny, dôrazom na osobné ciele, reguláciou správania prostredníctvomanalýzy postojov, ziskov a strát, konfrontáciou, preferenciou horizontálnych vzťahov (priateľských, partnerských) nadvertikálnymi (rodič – dieťa). Pre človeka to znamená spoliehanie sa na seba a nezávislosť, sociálnu zručnosť, ale i osamelosť. 561Existujú rozličné variácie individualizmu a kolektivizmu v rámci spoločností, ale v zásade sa za spoločnosti s vysokoumierou individualizmu považujú USA, Kanada, severná a stredná Európa, za spoločnosti s vyššou mierou kolektivizmu Čína,India, Japonsko, Latinská Amerika a africké kultúry. V Európe kultúra južného Talianska a tradičná grécka kultúra. Slovensko jekrajinou stredoeurópskou a obsah socializácie je determinovaný individualistickou dimenziou kultúry. Vieme, že Rómovia prišlido Európy z Indie, a tak v ich životnom štýle môžeme identifikovať znaky kolektivistickej dimenzie kultúry (tabuľka 1).Slovenská rodinaIndividualistická dimenzia kultúryTendencia plánovať budúcnosť, materiálne sazabezpečiť, zhromažďovaťVyjadrovať svoje názory a postoje, byť samostatný,reagovať na podnety na základe vlastnéhoprehodnotenia – buď zodpovedný sám za sebaExistencia individuálneho vlastníctvaRómska rodinaKolektivistická dimenzia kultúryŽiť pre dnešok, zabezpečiť aktuálne prežitiePodriadenie skupine, vyjadrovanie vlastných názorov nie jeschvaľované, pokiaľ nekorešponduje s názorom skupiny –rozhodovanie nikdy nie je samostatnéChýba vymedzenie osobného teritória a osobných vecíPotreba zaoberať sa vlastnou sebaidentifikáciou –Kto som? Kam smerujem?Definícia seba určená skupinou, sebaobraz je i v dospievaníchápaný ako danosťTab. 1 Porovnanie slovenskej a rómskej rodiny. 562557 Bačová, V. Primordiálny versus inštrumentálny základ etnickej a národnej identity. In: Československá psychologie, ISSN 0009-062X, 1997, roč. 41, č. 4, s. 303 – 313.558 Hofstede, G. H. Culture‘s Consequences: International Differences in Work-Related Values. Londýn: Sage Publications, 1980.559 Triandis, H. C. – McCusker, C. – Hui, C. H. Multimethod Probes of Individualism and Collectivism. In: Journal of Personality and Social Psychology, ISSN0022-3514, 1990, roč. 59, č. 5, s. 1006 – 1020.560 Čerešník, M. O mužoch a o ženách. Nitra: UKF, 2011.,s. 12.561 Triandis, H. C. – Bontempo, R. – Villaeral, M. Individualism and Collectivism: cross-cultural perspectiveson self-ingroup relationships. In: Journal ofPersonality and Social Psychology, ISSN 0022-351, 1988, roč. 54, č. 2, s. 323 – 338.562 Čerešníková, M. Rómske dieťa zo sociálne málopodnetného prostredia v školskej triede. Nitra: UKF, 2006, s. 26 – 28.274