Minority v subsytéme kultúry

dené kultúrne centrá „... majú úzko špecializovaný aparát, vyškolených kultúrnych diplomatov, ktorí majú priestor a nevyhnutnézdroje na organizovanie podujatí, o ktorých sa menším krajinám môže iba snívať.“ 71 V prípade, že krajina nemá vlastné kultúrnecentrum v zahraničí, činnosti takého centra preberajú kultúrne oddelenia zastupiteľských úradov. Na druhej strane, niektorékrajiny disponujú obidvoma formami kultúrneho zastúpenia v zahraničných krajinách, ktoré napĺňajú funkciu kultúrnej prezentáciekrajiny a interkultúrnej komunikácie s cieľom pozitívnej percepcie u zahraničného publika a príjemcov. Náplňou činnostikultúrnych centier a kultúrnych oddelení zastupiteľských úradov daných štátov je predovšetkým výučba jazykov, organizáciavernisáží, výstav, koncertov, prednášok, besied a iných kultúrnych podujatí. Koncepcie kultúrnej diplomacie jednotlivých krajín sanavzájom líšia svojimi špecifikami, avšak spomínaná realizačná náplň predstavuje kostru kultúrnej diplomacie viacerých krajín.V súvislosti s problematikou kultúrnej diplomacie a odlišnosťou jednotlivých koncepcií sa v odbornej literatúre často stretávameso skutočnosťou, že pojem kultúrna diplomacia predstavuje do určitej miery rivalitu medzi Veľkou Britániou a Francúzskom.V čase, keď boli obidve krajiny koloniálnymi mocnosťami a usilovali sa o rozšírenie svojho mocenského vplyvu, francúzska stranavyužívala prostriedky zamerané na distribúciu kníh do zámoria, poskytovala bezplatné kultúrne pobyty v Paríži a podobne, čovýrazne súvisí s otázkou zlepšenia postavenia francúzskeho jazyka v zahraničí. Britská koncepcia sa zameriava na posilneniepostavenia jazyka ako prostriedku prípadného vzdelávania v zahraničí.Krajanské spolkyAko sme už uviedli, v dôsledku emigračných tendencií v minulej a súčasnej histórii Slovenskej republiky sa znížil početobyvateľstva, ktoré z rôznych dôvodov opustilo našu krajinu. Na základe štatistík môžeme usudzovať, že v súčasnosti žijev zahraničí okolo dvoch miliónov obyvateľov pôvodom zo Slovenska. Skutočnosť, pre ktorú môžeme zdôvodniť fakt nevyhnutnostiskúmania tejto oblasti z aspektu nášho záujmu, je okrem iného i to, že problematika emigrácie a Slovákov žijúcichv zahraničí sa odzrkadlila aj v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v článku 7a. V predmetnom článku sa Slovenská republikazaväzuje k nasledovnému: „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí,podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“ 72V legislatívnej oblasti sa krajanskou problematikou zaoberá aj Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí.Zákon upravuje a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v súvislosti so vzťahom Slovenskej republiky a Slovákov žijúcichv zahraničí, rovnako upravuje aj ich štátnu podporu. Národným povedomím sa tu rozumie: „... aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskémunárodu a k hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície.“ 73V kontexte uvedeného zákona a na podklade jeho znenia vláda Slovenskej republiky môže uzatvárať medzinárodné zmluvy,ktoré majú napomáhať realizácii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a zabezpečenie ich práv. Vláda tiež ďalej môže udeliťštátne vyznamenania osobám, ktoré sa výrazne pričinili o udržanie národného povedomia alebo kultúrnej či jazykovej identitySlovákov žijúcich v zahraničí.Krajania žijúci v zahraničí sú: „... považovaní za neformálnych diplomatov daného štátu.“ 74 Súčasťou diplomatickej praxev oblasti kultúrnej diplomacie je podpora krajanských spolkov a prostredníctvom nich aj krajanov žijúcich v zahraničí, ktorí súzákladnými nositeľmi svojej kultúry, sú udržiavateľmi národného povedomia a kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcichv zahraničí. Táto tendencia spadá do činnosti ministerstiev zahraničných vecí jednotlivých štátov. Krajania žijúci v zahraničí súnositeľmi svojej kultúry v cudzom prostredí. Takýmto spôsobom sprítomňujú a približujú svoju kultúru obyvateľom krajiny,v ktorej žijú tým, že udržujú živé svoje zvyky, životný štýl, používaním jazyka, spôsobom stravovania, hudbou, kultúrnymi71 BRADA, N. Verejná/kultúrna diplomacia na pôde OSN a EÚ [online]. In: BÁTORA, J. – HOZLÁROVÁ, Z. (eds.). Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZVSR?. Bratislavava: Ministerstvo zahraničných vecí SR, 2010, s. 57 [cit 2013.02.03.]. Dostupné na internete: http://www.foreign.gov.sk/App/WCM/media.nsf/vw_ByID/ID_EDAFEDC26AF339EFC12577180026BA92_SK/$File/Zbornik.pdf).72 Web 2.73 Web 2.74 TOMALOVÁ, E. Kulturní diplomacie, Francouzská zkušenost. Praha: Ústav mezinárodních vztahů, 2008, s. 27.58