Minority v subsytéme kultúry

Pre niektorých, hlavne pre emigrantov po roku 1968, bola motiváciou odchodu aj s celými rodinami sloboda. Slobodanáboženských prejavov a výchovy, sloboda kresťanského života bez obavy o zamestnanie alebo budúcnosť svojich detí v kontextevzdelania. O tom rovnako hovorí aj I. Kružliak: „A keď režim chcel pripraviť človeka aj o túto najintímnejšiu potrebu (vieru),človek utekal do sveta, do cudziny. Neutekali len kňazi a rehoľníci, utekali aj študenti, aj úradníci a robotníci, lebo chceli maťživot poznačený aj náboženskou slobodou. Veľmi často to nebol len nedostatok demokracie, ale aj strach pred štátnou mocou,či nestratím zamestnanie, keď z vlastnej vnútornej potreby budem chodiť do kostola, budem nábožensky vychovávať deti, lebovedeli, že s náboženskou vierou súvisí aj morálny život človeka a celej spoločnosti.“ 64 O inej ďalšej motivácii hovorí Bernadič:„Našinec v roku 1968 odchádzal do neistého a bol odkázaný len na svoj inštinkt. Odchádzal s nádejou na viac slobody, ako maldoma, alebo s paušálnym, všeobecne rozšíreným postojom: však horšie ako doma to tam nebude (alebo nemôže byť).“ 65Čo sa týka politicky motivovaných emigrácií, je potrebné poznamenať, ako na to upozorňuje aj František Koli, že v kontextespoločenskej, ekonomickej, ideologickej, ale aj vojenskej polarity medzi Východom a Západom nebol veľký rozdiel v pomyselnomvzdialení a oddelení od domova medzi emigrantmi v USA, Austrálii a medzi emigrantmi napríklad v Rakúsku. 66 Napriekpriestorovej blízkosti k Slovensku boli Slováci za takto definovaných podmienok rovnako vzdialení od domova ako ich krajaniav niekoľkonásobne vzdialenejších krajinách.Naznačili sme, že 20. storočie bolo storočím vysťahovalectva, storočím migrácií a utečencov. Súčasná situácia nasvedčuje, žeani dnes to nie je inak. Niektoré motivácie k odchodu z vlasti sa zmenili, iné zostali. Aj dnes možno identifikovať nie bezvýhradnedobrovoľné migrácie, ktoré sú motivované konfesijne, etnicky, ekonomicky, pracovne a podobne. Ako sme uviedli, politickýmiudalosťami po roku 1989 sa situácia v spojitosti s emigračnou aktivitou zmenila. Migračné toky sú obojsmerne intenzívne najmäv rámci susediacich krajín, kde intenzifikácia vzájomných kontaktov je ovplyvnená predovšetkým pracovnými, politickými, turistickými,obchodnými, rodinnými a inými motiváciami.Pochopiteľne, jeden z najvýraznejších rozdielov v rámci motivácie k odchodu z vlasti je možné identifikovať v oblasti politickejsituácie. Vnútorný pocit prijatia situácie byť politickým emigrantom s možným rizikom zamedzenia možnosti návratu jeiný, než je to dnes, keď je neobmedzená možnosť pohybu, sloboda rozhodovania a možnosť rozhodovania o živote a budúcnostivo vlastných rukách.Možno povedať, že migrácia predstavuje revoltu, odpor proti autorite a následné aktivity pre oslobodenie, odpútanie sa odautoritárno-konzekvenčných inštancií. Revolta je sprevádzaná pocitom radosti z konania niečoho nedovoleného. Predstavuje narušenieštruktúry sociálneho poriadku vo svojej vlasti a predstavuje oslobodenie a zbavenie sa určitých povinností a zodpovednosti. 67Dôvod, pre ktorý mnoho migrantov opustilo svoju vlasť, bol nepochybne motivovaný aj zo psychologického hľadiska akoinštinktívna úteková sebazáchovná reakcia, ktorá do určitej miery determinovala formy správania sa.V súvislosti s už spomínanou chlebovou emigráciou je potrebné poznamenať, že jej primárnou motiváciou bola zlá sociálnaa ekonomická situácia, ktorá mala príčinu v nezamestnanosti.Do skončenia druhej svetovej vojny bolo vysťahovalectvo ovplyvnené predovšetkým sociálno-ekonomickou situáciou, podruhej svetovej vojne to bola hlavne politicky motivovaná emigrácia (hlavne v rokoch 1968 – 1989).Ak by sme sa chceli zaoberať osudom Slovákov žijúcich v zahraničí ako minoritnej národnostnej menšiny, museli by smekonštatovať, že ho nevyhnutne ovplyvňujú jedinečné životné okolnosti daného jednotlivca v tej-ktorej krajine. To znamená, ženie je možné ich zovšeobecniť.Otázka migrácie zo Slovenskej republiky s motiváciou lepších pracovných príležitostí je nanajvýš aktuálna a rezonuje v rámcidiskusií mnohých oblastí. Vyvstáva tu zaujímavá, v kontexte tohto príspevku skôr rečnícka otázka, či silné pracovne motivované64 KRUŽLIAK, I. Úteky z tiesne: V tôni dvoch totalít. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003, s. 186.65 BERNADIČ, J. M. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava: Post Scriptum, 2008, s. 28.66 KOLI, F. Slovensko v rakúskom kontexte. In: Slovenčina a slovenská kultúra v živote zahraničných Slovákov. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2002, s. 37.67 BERNADIČ, J. M. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava: Post Scriptum, 2008, s. 12.55