Minority v subsytéme kultúry

Tieto fenomény sú čoraz častejšie tematizované i predstaviteľmi mimoeurópskych kultúr (napr. západných afrických aristokratickýchspoločenstiev) ako dôsledky nielen kolonializmu, postkolonializmu, migračných pohybov, ale najmä na ne naviazanejglobalizácie.Nasledujúca schéma ponúka pohľad na komunikáciu kultúr ako na východisko pre vznik nových kultúrnych fenoménovzakladajúcich novú, resp. modifikovanú identitu:SVOJECUDZIESVOJAKULTÚRAKULTÚRNEPRESAHYCUDZIAKULTÚRAINTERKULTÚRNEObr. 2 Svoje – cudzie – interkultúrne.Kultúrna identita, prelínanie kultúr, minorityV tejto súvislosti treba pripomenúť pretrvájajúce diskusie o vyprázdnenosti a škodlivosti pojmu kultúrnej identity, alenapríklad i posuny v chápaní minority (zmeny sémantického statusu pojmu minorita 18 ), diskusie o prelínaní kultúr a stabilite/tekutosti identít 19 a v neposlednom rade o nevyhnutnosti výchovy k interkultúrnym kompetenciám. 2018 Napríklad v súvislosti s rozvojom genderových štúdií upozorňujúcich na skutočnosť, že napriek svojej početnosti majú ženy prakticky vo všetkých súčasnýchspoločnostiach postavenie, ktoré možno vnímať ako minoritné. Na tento problém upozorňuje napríklad i Francis Fukuyama v diele Koniec histórie a poslednýčlovek.19 Takto chápu identitu mnohí autori. Douglas Kellner napr. konštatuje, že v dnešnom svete identita sa stáva „pohyblivou, mnohopočetnou/násobenou, sebareflexívnou,je predmetom zmien a inovácií.“ KELLNER, D. 1992. Popular Culture and the construction of postmodern identities. In: LASH, S. – FRIEDMAN, J.Modernity and Identity. Oxford: Blackwell, 1992, pp. 140 – 156.20 K téme interkultúrnej pedagogiky je dnes dostatok zdrojov. Z našich autorov sa tejto problematike venuje napr. Erich Mistrík v knihe Multikultúrna výchova –ciele a princípy (2007).22