Minority v subsytéme kultúry

Daniela Hivešová-Šilanová 757 mala všestranné, vydavateľské aj autorské skúseností s umeleckou literatúrou, s jej prijímanímmedzi deťmi, ba poznala nielen mechanizmy tvorby, ale aj spôsoby a metódy odovzdávania umeleckého diela do kultúrneja spoločenskej praxe. Všestranné schopnosti a zručnosti autorky treba pripomenúť najmä preto, lebo v jej tvorivom zámereod raného počiatku nasmerovala svoje tematicky vymedzené rómske rozprávky len a iba medzi Rómov a vzdala sa ambícievychovávať, vo svojej empatii sa primárne i pôvodnými textami sústredila na kultivované a do života osožné poučenie, ktorémuvytvorila sugestívne zázemie nasýtené výrazným zmyslovým, estetickým a emotívnym zážitkom.Bez nadsadzovania treba naznačiť, že svoj autorský, humanizujúci a empatický zámer byť nablízku Rómom sledovalasústredene, premyslene a dôsledne, a to preto, lebo prozaický žáner autorskej rozprávky a mladý čitateľ si žiadali, aby sa tak stalospôsobom, ktorý možno označiť za komunikačne iniciatívny, invenčný, hoci lineárny.Autorka sa vo svojej stratégii prezieravo sústredila na zážitkový i abstraktný účinok opakovanej schémy, na osvedčenévariácie rozprávačského postoja a na významové a interpretačné premeny metaforickej myšlienky, a tak podľa jej mravnéhokľúča ostávajú zlí ľudia v bielom svete, a popri nich sa pohybujú putujúci, rozospievaní, hudbu milujúci Rómovia.Rozprávky z dielne Daniely Hivešovej-Šilanovej sú štylisticky pôsobivé, hravé, emotívne vytvárajúce atmosféru toho, o čomsa rozpráva, čo sa prežíva, sú vizuálne nasýtené koloritom rómskeho sveta tak, aby zaujali jednak sebavedomím svojráznehospoločenstva a potom aj dobrým úmyslom porozumieť a byť ústretový voči inému, možno nie vždy ústretovému nerómskemusvetu, ba viac, autorka podporila svojím rozprávaním presvedčenie, že jej, nerómskej autorke, sú jej autorské rozprávky svojouentitou a koloritom predovšetkým autentické a rómske.Teda znova sa objavuje ten istý kultúrny syndróm, ale v obrátenom garde ako u Eleny Lackovej, pretože rómske univerzumsa pre Danielu Hivešovú-Šilanovú, paradoxne, zo subjektu výpovede stalo vypovedajúcim objektom. Elena Lacková do rómskehospoločenského a sujetového priestoru vovádza prostredníctvom rozprávky jednotlivosti, tie sú exponované už v názve rozprávky,kým Daniela Hivešová-Šilanová predstavila rómsky svet utvorený z emócií, koloritu, ducha, slova, predstáv, pamäti, zvykov,túžob, piesní, hudby, pohybu, čarovania, výmyseľníctva, nekončiacich zlomov medzi svojimi a tými inými či ostatnými, ale zvolenouoptikou nerómskej subtílnej rozprávačky.Znova vznikla paradoxná situácia, a to len preto, lebo sa Daniela Hivešová-Šilanová identifikovala so sociálnym pôdorysomrómskeho sveta tak, že práve jemu podriadila rozprávačskú ambíciu, zvýraznila emócie a estetiku svojho príbehu. A i napriektomu ostáva nedopovedaný problém: dotýka sa podstaty autorstva, autorizácie a autorky rozprávkového textu.Túto súvislosť možno pripomenúť iba ako margináliu prelínajúcu sa s rozprávkovým súborom Vtáčatko Koráločka, Čirikolomirikloro 758 . Subtílne rozprávania napojené na zmyslové a citové prijímanie textu vznikli a ostali podstatným a určujúcim rozprávkovýmsúborom, ktorý naisto bude mať rómskych i nerómskych spisovateľov a pokračovateľov pre svoju invenciu a nekonvenčnosťv náklonnosti k inej kultúre a k farebnému videniu sveta aj osudu pre jednotlivca i etnikum, čím sa Vtáčatko Koráločka stalamyšlienkovým a mravným odkazom prekračujúcim čas, priestor, žáner, a to najmä preto, lebo patrí všetkým, v ktorých prebývanáklonnosť voči porozumeniu a ústretovosti k tomu, čo je neznáme, nepoznané a vzdialené.Daniela Hivešová-Šilanová začínala s rómskymi rozprávkami a svojou literárnou postavou dievčatka Olinka v rozhlasovomcykle Rozprávky na dobrú noc. Model nekonvenčného rozprávania pre mladých poslucháčov zaujal, dá sa aj s odstupom časupovedať, že i jeho prispením sa oživil spoločenský záujem o rómsky svet a autorka jednotlivé rozprávania aj preto upravila a spracovalado písanej literárnej podoby, teda do autorskej rozprávky nasýtenej magickým, absurdným, temporytmickým, emocionálnyma empatickým prístupom k netradičnej téme a k príbehu ľudí bez hviezdy šťastia nad hlavami.757 Daniela Hivešová-Šilanová (1952, Bratislava – 2008, Prešov) sa venovala próze a poézii pre mladého čitateľa, v 70. rokoch 20. storočia zaujala mladých čitateľovkultivovanou ľúbostnou poéziou, tvorila rozhlasové rozprávky, divadelné hry Miesto pre Rómov (1992) a Veľký primáš Baro (1994), bola zostavovateľkouzborníka venovaného deťom od detí pod názvom Ahoj, svet! (1986).758 Hivešová-Šilanová, D. Vtáčatko Koráločka, Čirikolo mirikloro. Autorské rozprávky na motívy rómskych pesničiek napísala, texty piesní preložila a dospevnej podoby upravila Daniela Hivešová-Šilanová. Ilustrovala Dana Zacharová. Bratislava: Goldpress Publishers, 1996.365