Minority v subsytéme kultúry

jedinečné duchovné posolstvo, v ktorom je všetko podriadené Najvyššej bytosti a smeruje k dobru, čo je túžbou celej ľudskejspoločnosti i jeho vlastnou. Shraga Weil zomrel v roku 2009 ako uznávaný izraelský a nepochybne aj nitriansky výtvarník 485 .Otec Shragu Weila Ing. Ignác Weil ako staviteľ taktiež prispel k hmotnému kultúrnemu dedičstvu Nitry. Žiaľ, dnes mumôžeme s istotou prisúdiť len jednu známu stavbu – budovu kina Palace z roku 1924, na dnešnej Radlinského ulici. Túto dvojpodlažnúbudovu neskôr v roku 1930 kúpil židovský podnikateľ Július Stark, ktorý ju podľa Weilových plánov stavebne a technickyprispôsobil na prvé zvukové kino na Slovensku. Prvým hraným zvukovým filmom bola americká snímka The singing foola premietala sa v marci 1930 486 . Už dávno nemá pôvodný architektonický výraz, pretože v druhej polovici 20. storočia prešlanevhodnými stavebnými úpravami. Dnes nám teda zostáva hodnotiť už len jej význam z hľadiska jej pôvodného poslania.V budove kina sa od roku 2006 nepremieta a bola zaradená do dubiózneho majetku mesta. Napriek snahám v rámci projektukandidatúry Nitry na Európske hlavné mesto kultúry 2013 s cieľom vytvorenia kultúrneho centra alebo snahám súčasným o rekonštrukciupre potreby Fóra mladých je budova nevyužívaná a v zlom stave.Progres: Frideš Weinwurm 487Aj keď Fridrich Weinwurm (1885 – 1942) nie je Nitran, predsa len ho niečo s Nitrouspája, čo by sme nemali prehliadať. Od roku 1918, po svojom príchode zo štúdií v Nemecku,patril k architektom, ktorí u nás razili cesty modernej architektúre. V pluralite jej smerovanísi Weinwurm razil cestu purizmu Adolfa Loosa a nemeckej moderny 488 . Jeho tvorbu možnovo všeobecnosti charakterizovať ako snahu kreovať architektúru podľa skutočnej potreby jejobyvateľa, oslobodzujúc sa od dekoratívnosti, v absolútnej čistote a jednoduchosti foriem.Židovského statkára Dr. Veröa možno nepochybne zaradiť k osvietenej inteligencii Nitry,ktorá chcela kráčať s dobou a bola pre realizáciu svojich plánov dostatočne zabezpečená.Dnes bez ďalších dôkazov, ktoré možno ešte len čakajú na svoje objavenie, môžeme ibaObr. 11predpokladať, že Dr. Veröa s Fridrichom Weinwurmom nespojila len potreba bežného klientahľadajúceho vynikajúceho architekta, ktorý by bol schopný zhmotniť ich víziu moderného a dostatočne reprezentatívneho bývania,reflektujúceho najnovšie svetové trendy, ale že k ich stretnutiu a spolupráci napomohol ďalší styčný bod – židovstvo.Weinwurm jeho vilu naprojektoval v roku 1926, keď mal už dobre rozbehnutýateliér a za sebou niekoľko realizácií projektov. Svoje skúsenostizúročil v uchopení riešenia nitrianskej vily pre Dr. Veröa. Za základ podobnéhodispozičného riešenia možno považovať atypický pozemok, na ktorom saVerö rozhodol stavať. Podobne ako iné mestá i Nitra po vzniku prvej Československejrepubliky zaznamenala stavebný boom. Jednou z oblastí novejObr. 12výstavby bol priestor medzi tzv. Dolným mestom a riekou Nitra, zvaný Číneš,kde sa zrodili dnešné ulice Fraňa Mojtu, Kmeťkova či Wilsonovo nábrežie. Práve na Ulici Fraňa Mojtu sa na lichobežníkovej parcelezasadenej ako klin priamo do miesta vidlicovitého rozštiepenia ulice začala v roku 1927 stavať pomerne ťažko definovateľnávila. Základný pôdorysný rámec bol vyvodený z lichobežníkovej plochy parcely, pričom ústrednými miestnosťami dispozícieprízemia boli hala a salón. Vila mala z hľadiska hmotovej skladby stupňovitý terasovitý charakter. Celý objekt bol ukončenýpochôdznou strechou – najvyššou výškovou úrovňou. Hlavné priečelie vily pritom nebolo rovné, ale obe jeho strany vďakadvojitému zalomeniu predstupovali pred centrálnu časť priečelia, akoby mali ambíciu obklopiť predzáhradku v podobe akéhosi485 NOVÁK – BORSKÝ – POTOKOVÁ, Synagóga v Nitre, s. 6.486 PAŽITNÝ, Významné osobnosti Nitry. Vydané pri príležitosti 750. výročia udelenia kráľovských mestských výsad Nitre 2. septembra 1248, Heslo: Július Stark,podnikateľ, s. 137.487 Frideš – židovské meno Fridricha Weinwurma (pozn. autora).488 DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002, s. 88 – 90.233