Minority v subsytéme kultúry

alebo v takom rozsahu, ako sú považované za normálne pre človeka.“ 142 Kým znevýhodnenie (handicap) je obmedzenie vyplývajúcez poruchy alebo postihnutia jedinca. Popri zdravotnom znevýhodnení môžeme hovoriť aj o znevýhodnení sociálnom, alebosociokultúrnom, čo nie je len záležitosť etnicky odlišných jedincov, ale aj osôb, ktoré sa líšia od väčšinovej spoločnosti. 143 Čiže tomôže byť zdravotné postihnutie, hendikep (nielen v zmysle telesného postihnutia, ale aj napr. AIDS, duševné choroby, epilepsiaa iné), patologická závislosť, poruchy správania sa a sociálnej adaptácie, farba pleti, rasa, náboženstvo alebo jazyková odlišnosť.Lekárski antropológovia akceptujú definíciu zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá popisuje zdravieako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Podľa starších koncepcií sa zdravie definovalo ako absencia choroby.Neschopnosť organizmu vyrovnať sa s prostredím vyvoláva chorobu. 144 V lekárskej antropológii sa rozlišujú tri teórie príčinnýchsúvislostí rôznych chorôb: personalistické, naturalistické a emocionalistické. Personalistické teórie, s ktorými sa stretávamenapríklad v pôvodných afrických domorodých kultúrach, pripisujú vznik nemoci rôznym démonom, čarodejníkom, duchom.Naturalistické teórie, ktoré sú späté so západnou medicínou, vidí príčinu ochorení v pôsobení negatívnych objektívnych faktorovna ľudský organizmus. Za vznik choroby sú preto zodpovedné napríklad mikroorganizmy, rôzne organické poruchy, zranenia,podvýživa, nerovnováha látok atď. Oproti tomu emocionalistické teórie považujú choroby ako následok silného emocionálnehozážitku. 145Lekárski antropológovia sú presvedčení o tom, že primárnym zmyslom vedeckého výskumu je využitie antropologickýchpoznatkov k riešeniu ľudských problémov s cieľom neustáleho zvyšovania kvality ľudského života. 146 Lekárska antropológia nie jeantropológia medicíny, ale antropológia v medicíne. Nie každý lekár je aj antropológ, väčšina lekárskych antropológov sú lekárialebo zdravotníci, no nie je to pravidlo. Títo lekári sú však vzdelaním aj antropológovia, čiže nie je to pre nich len akási záľubapopri medicíne. Prevažne pôsobia na katedrách antropológie na rôznych miestach na svete. Lekárska antropológia je azda jednaz najmladších antropologických subdisciplín. Nazývajú ju ako „disciplína v akcii“, alebo „zrkadlo pre medicínu“. Podľa antropológaGaryho Ferrara sa snaží vyplniť medzeru medzi kultúrou a biológiou .147 Tiež sa zaoberá štúdiom ľudského utrpenia a zdravotnýchsystémov ako aj ich prepojením na ekonomiku a politický systém. Rieši otázky stigmatizovania ľudí, zdravotného postihnutiaa znevýhodnenia a telesnej inakosti.Všeobecne sa dá povedať, že lekárski antropológovia vychádzajú z biokulturologických teoretických koncepcií. Jeden zozakladateľov modernej lekárskej antropológie George Foster 148 a Barbara G. Andersonová (antropologička) v diele Medical Anthropology(1978) popisujú štyri základné východiská lekárskej antropológie: (1) výskum evolúcie a adaptácie, (2) etnografickévýskumy etnomedicíny, (3) výskum psychiatrických javov (odkaz na školu osobnosť a kultúra) a (4) antropologické prácez oblasti medzinárodného zdravotníctva po druhej svetovej vojne. 149 Jednou z najdôležitejších výskumných oblastí sa stal výskumduševného zdravia naprieč kultúrami. V roku 1938 Edward Sapir uverejnil štúdiu v periodiku Psychiatry s názvom Prečo kultúrnaantropológia potrebuje psychiatra? (Why Cultural Antropology Needs Psychiatrist?). 150 Nie je prekvapivé, že Sapir, ktorý je známyskôr vďaka hypotéze jazykového relativizmu, napísal článok tohto charakteru. Angažoval sa spolu s Margareat Meadovou, RuthBenedictovou a inými antropológmi v antropologickej „škole“ Osobnosť a kultúra (Personality and Culture Approaches). EdwardSapir argumentuje, že antropológia potrebuje vedomosti psychiatrie, aby vedela dať zmysel interkultúrnym rozdielom, ktoré satýkajú správania a presvedčení ľudí, ktoré podľa neho vyplývajú z rozdielov v individualite. 151 Napriek existencii podobných štúdií142 Web 1: dostupné na internete: http://www.who.int/topics/disabilities/en/ [cit. 2013-09-15]143 SLOWIK, J. Komunikace s lidmi s postižením. Praha: Portál, 2010, s. 13.144 NOVOSÁD, L. Základy speciálního poradenství: struktura a formy poradenské pomoci lidem se zdravotním nebo sociálním znevýhodněním. Praha: Portál, 2000, s. 14.145 KOTTAK, C. P. Cultural Anthropology. New York: McGraw-Hill, 1991, s. 301 – 302.146 SOUKUP, V. Antropologie. Teorie člověka a kultury. Praha: Portál, 2011, s. 216.147 FERRARO, G. – ANDREATTA, S. Cultural Anthropology. An Applied Perspetcive. Belmont: Wadsworth, 2010, s. 5.148 George Foster pôsobil ako predseda American Anthropological Association.149 BRIEGER, G. H. Bodies and Borders: A New Cultural History of Medicine. In: Perspectives in Biology and Medicine, ISSN 1529-8795, 2004, roč. 47, č. 3, s. 402 – 421.150 KLEINMAN, A. Why Psychiatry and Cultural Anthropology Still Needs Each Other? Commentary On: Why Cultural Anthropology Needs Psychiatrist. In:Psychiatry, ISSN 0033-2747, 2001, roč. 64, č. 1. s. 14 – 16.151 Ibid., s. 14.83