Minority v subsytéme kultúry

its topical content and also the coded patterns of behaviour that in addition to many other things helps to clarify the circumstancesof the arrival of the Hospital Brothers of St. Anthony in the region and support the historic mission to which there are no writtensources so far. At the same time the analysis provides us with the insight to learn and know about the connections between thereligious community and Spiš culture and social framework within which the Hospital Brothers of St. Anthony acted.Keywords: wall painting, Middle Ages, Dravce, Antonines, Pictorial Cycle of St. Anthony The Great.Ešte v 12. storočí bratstvo antonitov preniklo z Francúzska do nemecky hovoriacich krajín, kde sa najstarším sídlom bratstvastal Memmingen. Do správy nového centra, neskoršieho generálneho preceptória, začali postupne spadať čoraz väčšie územiastrednej Európy, vrátane Uhorského kráľovstva. 791 Pre neúnosnosť situácie, vznikajúcej pri spravovaní rozsiahlych území z jedinéhocentra, sa z tohto veľkého územného celku spolu s inými územiami vyčlenilo aj Uhorsko, kde sa generálnym preceptóriom rádupre kráľovstvo, za zatiaľ nie celkom objasnených okolností, stali Dravce. 792 Jediným známym písomným dokladom viažucim sak počiatkom dravčianskeho kláštora je zápis Gašpara Haina v podstatne mladšom texte, v tzv. Levočskej kronike zo 17. storočia, 793kde sa píše: „Anno 1288. Ist das Klofster Drawetz, wie auch das Gölnitzer, und Eperiefser Kloster wohl erbauet worden, und ingrofsen beruf kommen.“ 794 Priamy doklad o pôsobení antonitov na Spiši pochádza až z roku 1300. 795Dnes nik nepopiera predpoklad Martina Homzu, že za pozvaním rehole antonitov na Spiš stoja spišskí Sasi. 796 Rehoľníci sapodľa zachovaných písomných správ a materiálnych dôkazov usadili v Dravciach neďaleko Levoče, ktorú by sme mohli označiť zavtedajšie hlavné mesto spoločenstva spišských Sasov. 797 Poľský historik orientovaný na poľsko-slovenské vzťahy Henryk Rucińskipovolanie antonitov na Spiš dokonca smelo pripísal vtedajším majiteľom Draviec, pánom z Hrhova, popredným predstaviteľomsaského spoločenstva. 798 Snáď pri tom vychádzal z informácie, že obec od roku 1282 vlastnili práve oni. 799 K tomuto názoru saneskôr zhodne pripojil aj Peter Labanc. 800V priebehu 13. storočia sa kultúrno-spoločenské štruktúry Spiša dostali do pohybu spôsobeného prílevom hostí, predovšetkýmspomínaných Sasov, ktorí boli pozývaní na tieto miesta podobne ako do iných častí Uhorska hlavne po veľkom vpáde Tatárovv rokoch 1241 – 1242. 801 Najmä pre tento veľký kolonizačný proces môžeme na spoločenské štruktúry Spiša v 13. a 14. sto-791 MISCHLEWSKI, A. Grundzüge der Geschichte des Antoniterordens bis zum Ausgang des 15. Jahrhunderts: unter besonderer Berücksichtigung von Leben undWirken des Petrus Mitte de Caprariis. Köln – Wien: Böhlau, 1976, s. 198 – 200.792 Adalbert Mischlewski spolu s inými bádateľmi zastávajú teóriu, že generálne preceptórium v Dravciach vzniklo primárne už v roku vyčlenenia území Uhorskéhokráľovstva z kompetencie Memmingenu. Adriana Reťkovská sa však domnieva, že generálne preceptórium vzniko najprv v Bratislave a do Draviecsa presunulo až neskôr, medzi rokmi 1343 – 1366. In: REŤKOVSKÁ, A. Rehoľa antonitov na Slovensku. In: Acta historica neosoliensia: Vedecký časopis prehistorické vedy, 2010, roč. 1. – 2., č. 13, s. 8 – 9.793 PIIRAINEN, I. T. Kroniky a denníky novoveku na Spiši. In: ŠTEVÍK, M. (ed.). Spiš v 12. a 13. storočí. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum, 2011, s. 247.794 V prekl. „Anno 1288. Je postavený kláštor v Dravciach, ako aj kláštor v Gelnici a Prešove bol dobre postavený, a prichádzajú vo veľkom povolaní.“ In: WAGNER,K. Analecta Scepusii sacri et profani. Pars II. Viennae: Joann. Thom. De Trattnern. 1774, s. 9.795 VADRNA, M. Zoznam generálnych preceptorov rádu antonitov Uhorskej a Slavónskej provincie. In: HOMZA, M. – SROKA, S. A. Historia Scepusii. Vol. I. DejinySpiša I. Bratislava – Kraków: Katedra slovenských dejín UK FiF Bratislava – Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego Kraków, 2009, s. 568.796 HOMZA, M. Včasnostredoveké dejiny Spiša. In: HOMZA, M. – SROKA, S. A. Historia Scepusii. Vol. I. Dejiny Spiša I. Bratislava – Kraków: Katedra slovenskýchdejín UK FiF Bratislava – Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego Kraków, 2009, s. 267.797 HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, s. 218.798 RUCIŃSKI, H. Neskorostredoveké dejiny Spiša. In: HOMZA, M. – SROKA, S. A. Historia Scepusii. Vol. I. Dejiny Spiša I. Bratislava – Kraków: Katedra slovenskýchdejín UK FiF Bratislava – Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego Kraków, 2009, s. 419.799 BÁRDOSY, J. (ed.). Supplementum Analectorum terrae Scepusiensis I. Leutchoviae: 1802. č. XLIX, s. 225 – 228; NAGY, I. (ed.). Codex diplomaticus patrius. Vol 6.Budapešť: Jaurini et Budapestini, 1865 – 1891. č. 202, s. 280 – 281.800 LABANC, P. Spišskí prepošti do roku 1405. Kraków – Trnava: Towarzystwo Slowaków w Polsce – Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011, s. 97.801 Nemecky hovoriace obyvateľstvo sa na Spiši nachádzalo aj pred veľkým vpádom Tatárov v rokoch 1241 – 1242, no ich počet výrazne vzrástol práve v kolonizačnýchprocesoch po tomto vpáde. K prílevu nemeckých kolonistov na Spiš pozri napr. HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, passim; CHALUPECKÝ,I. Osídlenie Spiša Nemcami v zrkadle zachovaných prameňov. In: ŠTEVÍK, M. (ed.). Spiš v 12. a 13. storočí. Stará Ľubovňa: Ľubovnianske múzeum, 2011,s. 104 – 112.380