Minority v subsytéme kultúry

Keď muž bije v chalupe svoju ženu, ostatnými osadníkmi je to vnímané ako výsostne interná záležitosť súkromného životakonkrétnej dvojice. Z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu ľahostajnosti a všeobecnej apatie, nikto nemá tendenciu zasiahnuť do bitkyzvonka, nech by vyzerala akokoľvek rizikovo. Bitá žena je tak vystavená na milosť a nemilosť svojmu mužovi a je len na ňom, akosa celá epizóda skončí. Žena, ktorá sa počas bitky bráni, robí tak inštinktívne, v záujme zachovania vlastného zdravia a života –nie preto, že by chcela mužovi v tejto situácii vzdorovať. Otvorený vzdor by len vystupňoval mužovu agresivitu, čo by v konečnomdôsledku mohlo pre ženu dopadnúť ešte horšie.Mimomanželské vzťahy mužov sú v osade verejným tajomstvom. Muži chodia za milenkami mimo osadu: do dediny,najčastejšie do mesta, kde majú zabezpečenú relatívnu anonymitu. Informácie o takejto nevere sa do osady dostanú sporadicky,počas návštevy Rómov z inej osady alebo mesta, prípadne túto informáciu prinesie konkrétny osadník. O nevernom mužovi saklebetí po chalupách i v hlúčikoch vonku v osade. Ostatné ženy podvádzanú ženu ľutujú, muži sa k tomu nevyjadrujú a neverníksa tvári neutrálne. Celá situácia je vždy spontánne vyvedená do slepej uličky, pretože kde niet dôkazov, „neexistuje“ ani aktnevery. Podvádzaná žena trpí v tichosti svojej chalupy, hanbí sa a zo situácie nenachádza východisko.Výnimočne sa stane, že sa mimomanželský vzťah prevalí priamo v osade. Takáto nevera (s inou ženou z osady) sa nikdyneudrží v tajnosti dlhšie ako pár dní. V domácnosti neverníka nasleduje obrovský výbuch emócií, v rámci ktorého si podvedenážena mimoriadne afektívne ventiluje momentálnu krivdu, ale aj všetky do tej chvíle na nej napáchané neprávosti, ukrivdenia,osočovania a zlé zaobchádzanie zo strany muža/partnera. Krik, hádka a dramatická bitka (nezriedka lietajú vzduchom aj nožea sekery) sa dejú priamo pred očami všetkých osadníkov. Takéto predstavenie si nikto nenechá ujsť, vrátane detí. V scenári životaženy zo segregovanej osady v Letanovciach je toto jediná chvíľa, keď môže dať naplno, otvorene a beztrestne (v ponímaní ostatnýchosadníkov aj oprávnene) priechod svojmu hnevu a zlosti, namiereným proti mužovi.Genderové aspekty kultúry tela a obliekaniaOdev ako jeden zo základných kultúrnych vzorcov je zároveň médiom koncentrujúcim a prezentujúcim genderové aspektyidentity svojho nositeľa. Zvlášť to platí pre ženy v letanovskej segregovanej osade, v ktorej zásadne nenosia krátku sukňu anikrátke nohavice. Dôvodom je skutočnosť, že sa hanbia a nenájdu k tomu odvahu, lebo muži by sa na nich hnevali, vynadaliby im, prípadne by ich zbili. Tento jav chápeme ako reflektovanie sociálnej skutočnosti, sebareflektovanie a sebaprojekciu vovlastnej sociokultúrnej skupine. Ženy by si mimo osady rady obliekli krátku sukňu alebo krátke nohavice, ale keďže mimo osaduidú vždy zásadne v spoločnosti svojho muža/partnera, prípadne iných žien, ktoré by ich ohovorili, nikdy si na to netrúfnu, respektívenemajú na to príležitosť. Odev rómskej ženy zo sociálne vylúčeného prostredia tak dostáva charakter neverbálnehoprejavu genderového aspektu jej identity, stáva sa súčasťou jej „obrazu“ ako ideálu, normy, sociálnej akceptovateľnosti čineakceptovateľnosti.Letanovskí Rómovia nedovolia svojej žene, aby sa pekne obliekala, nepúšťajú ju von, nesmie sa rozprávať s iným mužom.Neznesú predstavu toho, že iný muž sa na ich ženu pozerá so sexuálnym podtextom. Takto zmýšľajúci partneri sú medzi starýmiaj mladými mužmi.V súvislosti s kultúrou obliekania, respektíve s kultúrou tela, nemožno opomenúť skutočnosť, ktorá svedčí o silnej konzervatívnostia prísnej cudnosti v tejto oblasti. Keď sa žena prezlieka, nesmie ju vidieť iný muž, len jej vlastný životný partner.Dokonca ani brat či otec. V prípade, ak žije v chalupe – v jednej miestnosti – viac dospelých (čo je v tejto segregovanej osadebežné), rieši sa prezliekanie žien (pred spaním a ráno) tak, že všetci prítomní muži sú vykázaní von. V zimnom období sa zhasnesvetlo alebo sa ženy prezliekajú pod dekou/paplónom. Podobná cudnosť je uplatňovaná aj pri kúpaní sa vo vodných nádržiacha pri slnení: žena nikdy nie je pred iným mužom odhalená viac, ako chodí bežne von (aj do vody vojde v šatách). Ženy sa taksprávajú z ostýchavosti a hanblivosti pred inými mužmi a rómski muži si rómske ženy vážia a akékoľvek diskrétne odhaľovanieženského tela pred iným mužom je z tohto dôvodu neprijateľné, preto nie je vyžadované ani očakávané. Rovnako je neprípustné,aby žena chodila po chalupe len v bielizni alebo neúplne oblečená. Odhaľovanie ženy je v tomto sociokultúrnom kolektívetabu.246