Minority v subsytéme kultúry

globalizačných tendencií prechod cez hranice voľnejší než v minulosti) dochádza k intenzívnym migračným tokom, hoci je častomotivovaný z iných dôvodov ako v minulosti.Minulosť nám prináša široké spektrum príkladov, ktoré dokladujú, ako na to upozorňujú viacerí autori, že 20. storočie bolostoročím exilu, keď jednotlivci aj celé skupiny ľudí na základe sociálnom, politickom alebo historickom boli okolnosťami prinúteník migrácii a exilu, teda k nútenému vysťahovalectvu alebo vyhnanstvu. 59V rámci slovenskej histórie možno hovoriť o viacerých emigračných vlnách. V 17. a 18. storočí opúšťalo svoje domovinymnoho Európanov, ktorí pôsobili v službách koloniálnych, vojnových alebo obchodných námorných loďstiev. Jednou z prvýchvýraznejších emigračných vĺn bola tzv. emigrácia chlebová, keď po roku 1918 odchádzali Slováci do zahraničia za prácou, aleboako uvádza Bernadič: „... chlebová emigrácia Slovákov do USA, ktorá sa začala v 70. rokoch 19. storočia a dosiahla vrcholzačiatkom 20. storočia, alebo pracovníci zo Stredomoria v západnej Európe do cudziny odchádzajúci pre nízku životnú úroveňalebo nezamestnanosť vo vlasti, či s cieľom zvýšiť si vlastnú životnú úroveň a niekedy aj za účelom zlepšiť si vlastnú kvalifikáciualebo kariéru. Ich pobyt v cudzine býva krátkodobý alebo dlhodobý. Návrat do vlasti je vždy možný, ba vítaný, avšakvzhľadom na integráciu, resp. asimiláciu či naturalizáciu, je často problematický – definitívny návrat do vlasti sa stále odkladal, ažv hosťujúcej zemi zostarli.“ 60 Ako príklad pracovne motivovanej migrácie môžeme tiež uviesť sťahovanie slovenských obyvateľovna územie dnešného Rakúska. 61 Ďalším príkladom, v tomto prípade núteného vysťahovania sa, je masové vysťahovanie Slovákovz Maďarska z územia okupovaného Maďarmi po novembri 1938, udalosti v českom pohraničí, prípadne vysťahovanie 3,5 miliónasudetských či česko-slovenských Nemcov po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov a podobne. 62Politické dejiny Slovenska poukazujú na základe udalostí na našom území ďalšiu vlnu emigračných tendencií, keď slovenskéobyvateľstvo opúšťa svoju rodnú krajinu z politických dôvodov, a to po Februári 1948 a predovšetkým po 21. auguste v roku1968, po invázii sovietskych okupačných vojsk do ČSSR, keď mnohým Slovákom, ktorí opustili domovskú krajinu, v hostiteľskýchkrajinách priznávali štatút politických utečencov. To znamená, že išlo primárne o politickú emigráciu. Emigračná vlna po roku1989 akoby stále pretrváva, pretože aj v súčasnosti možno identifikovať výrazné presuny slovenského obyvateľstva za hranicenášho územia. Možno povedať, že tento trend je do značnej miery reprezentovaný mladými ľuďmi. Tento jav pripisujeme viacerýmmotiváciám, či už je to štúdium v zahraničí alebo lepšie platená práca na zaujímavých pracovných postoch a podobne.Novodobá emigračná vlna stále trvá. Štatistické údaje hovoria, že od roku 2000 sa počet slovenských občanov odchádzajúcich dozahraničia zvýšil niekoľkonásobne. V zahraničí pracuje veľké množstvo slovenských občanov, samozrejme, vo väčšine prípadovide o mladých ľudí. „Posledné veľké vlny sťahovania súviseli so zánikom koloniálnych ríš, s vytváraním nových politických a hospodárskychspoločenstiev, so stúpajúcou hospodárskou konjunktúrou, revolučným rozvojom dopravy a s novými požiadavkamimedzinárodného pracovného trhu. Moderné sťahovanie národov niektoré krajiny priam zaplavilo.“ 63Hoci v úvodnej časti nášho príspevku sme identifikovali niekoľko vĺn migrácií, v nasledujúcej časti sa budeme okrajovozaoberať dôvodmi a motiváciami odchodu z vlasti.59 Porov. KOSKOVÁ, H. Století exilu. In: Cizinec – vyhnanec – přistěhovalec: Sborník příspěvků z mezinárodního sympozia Umění a kultury střední Evropy 2011.Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2012, s. 10.60 BERNADIČ, J. M. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava: Post Scriptum, 2008, s. 25 – 26.61 Ako uvádza František Koli v príspevku Slovensko v rakúskom kontexte, odvolávajúc sa na podklady Slowaken Band 10 z roku 1996, v rokoch 1880 – 1890emigrovalo do Viedne okolo 230 000 Čechov a Slovákov, pričom sa predpokladá, že z uvedeného počtu bolo asi 60 000 príslušníkov slovenskej národnosti.Čo sa týka pomeru Čechov a Slovákov prevládajúci a dominantný český element sa prejavoval nielen v jazykovej blízkosti oboch národnostných skupín,spoločnej krajiny (po vzniku ČSR v roku 1918), ale aj v čechoslovakistickej politickej a národnej koncepcii v domácom prostredí. Ako na to upozorňuje Koli,otázka asimilácie do cudzieho prostredia býva štandardne vymedzená voči domácej, resp. prevládajúcej národnostnej skupine, v prípade Slovákov bolaasimilácia dvojnásobná – okrem asimilácie smerom k väčšinovému národu musela prebehnúť aj asimilácia smerom k dominantnej národnostnej skupine(porov. KOLI, F. Slovensko v rakúskom kontexte. In: Slovenčina a slovenská kultúra v živote zahraničných Slovákov. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,2002, s. 36 – 37.).62 Porov. BERNADIČ, J. M. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava: Post Scriptum, 2008, s. 26.63 BERNADIČ, J. M. O emigrantoch a utečencoch. Bratislava: Post Scriptum, 2008, s. 17 – 18.54