21.11.2015 Views

Zoran Sulejmanov i Dejan Sulejmanov - Kricicnoprocesno pravo (p.568)

Uchebnik

Uchebnik

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

G l a v a II<br />

ZA KRIVI^NOPROCESITE DEJSTVIJA<br />

I. POIM, VREME I MESTO NA PREZEMAWE NA PROCESNITE<br />

DEJSTVIJA<br />

1. POIM NA PROCESNITE DEJSTVIJA<br />

Procesnite dejstvija se prezemaat so opredelena cel vo celiot<br />

tek na krivi~nata postapka od strana na subjektite i u~esnicite vo postapkata.<br />

Tie procesni dejstvija, kako vpro~em i odnosite {to se sozdavaat<br />

pri nivnoto prezemawe, imaat so zakon to~no propi{na forma.<br />

Taka, na primer, povikuvaweto svedok na soslu{uvawe se vr{i so pokana<br />

vo propi{ana forma, zapiraweto na istragata so akt vo forma na<br />

re{anie, odredena e i formata na sostavuvaweto zapisnici, na~inot<br />

na koj se vr{i pretresuvawe na dom i lice, redot po koj se odr`uva<br />

glavniot pretres itn. Tokmu zatoa {to propi{anata procesna forma e<br />

od izvonredno zna~ewe, vo prv red za utvrduvawe na vistinata vo postapkata,<br />

zakonot so koj taa e normirana se narekuva formalen zakon,<br />

a krivi~noto procesno zakonodavstvo, u{te i formalno krivi~no zakonodavstvo.<br />

Formata na procesniet dejstvija e od takvo zna~ewe {to<br />

nepridr`uvaweto kon nea ima za posledica prezemenite dejstvija da ne<br />

predizvikuvaat pravno dejstvo. Takov e, na primer, slu~ajot so dokaznata<br />

vrednost na iskazot na svedokot koga toj ne e neposredno soslu-<br />

{an.<br />

Prezemenite procesni dejstvija mo`at da bidat vo pismena forma<br />

(obvinenie, re{enie za sproveduvawe istraga, presuda) ili usmena<br />

forma (raspit na obvinetiot, soslu{uvawe na svedok ili ve{tak). So<br />

vr{eweto na procesnite dejstvija procesnite subjekti gi ispolnuvaat<br />

svoite dol`nosti ili gi ostvaruvaat svoite prava<br />

2. METOTO NA PREZEMAWE NA PROCESNITE DEJSTVIJA<br />

Vo pogled na mestoto na prezemaweto na procesnite dejstvija<br />

postoi op{to pravilo deka tie se prezemaat vo sedi{teto na sudot<br />

odredeno so zakon, ili poprecizno, mestoto vo koe se nao|a sudskata<br />

zgrada. Mo`ni se me|utoa islku~oci od ova pravilo. Taka, vo zavisnost<br />

od nivnata priroda oddelni dejstvija mo`at da se prezemaat i nadvor<br />

od mestoto na sudskata zgrada, pa duri i nadvor od mestoto na sedi{teto<br />

na sudot, no sekoga{ na teritorijata na toj sud. Taka, na priemer,<br />

199

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!