21.11.2015 Views

Zoran Sulejmanov i Dejan Sulejmanov - Kricicnoprocesno pravo (p.568)

Uchebnik

Uchebnik

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

tot. Vo kontekstot na ovie osnovni celi, so ekstradicijata, me|u drugoto<br />

se pridonesuva i kon toa zamolenata dr`ava da se oslobodi od nepo`elni<br />

lica od svojata teritorija. Kone~no, toga{ koga spored krivi~niot<br />

zakon na dr`avata vo koja obvinetiot se sokril ne se kaznuvaat<br />

krivi~ni dela storeni vo stranstvo ili izvr{eni od stranec,<br />

so ekstradicijata se postignuva da ne izostane negovoto kaznuvawe.<br />

2. Multilateralni dogovori kako pravni izvori na ekstradicijata.<br />

Vo pogled na ovoj institut Sovetot na Evropa ja usvoi<br />

Evropskata konvencija za ekstradicija. Ovaa konvencija e potpi{ana<br />

na 13 dekemvri 1957 vo Pariz, a vleze vo sila na 18 april 1960 godina.<br />

Ratifikuvana e re~isi od site ~lenki na Sovetot na Evropa osven, od<br />

strana na Velika Britanija, Belgija i Portugalija koi samo ja imaat<br />

potpi{ano. Konvencijata dosega e nadopolnuvana so Protokolot od 15<br />

oktomvri 1975 (vo sila od 20 juli 1979) i so Vtoriot Protokol od 17<br />

mart 1978 (vo sila od 5 juni 1983). So ovie protokoli, me|u drugoto, od<br />

krugot na politi~kite krivi~ni dela se isklu~eni zlostorstvoto na<br />

genocid, voenite zlostorstva i zlostorstvata protiv ~ove{tvoto, zasileno<br />

e dejstvoto na na~elot ne bis in idem, a otvorena e i mo`nost za<br />

ekstradicija na fiskalni delikti. 361<br />

Konvencijata, kako povekestran akt, gi zamenuva odredbite na<br />

porano sklu~enite dvostrani dogovori na dr`avite ~lenki na Sovetot<br />

na Evropa. Konvencijata me|utoa, ne e jus cogens, 362 za{to sepak, vo ~l.<br />

28 na dr`vite im dozvoluva so izjava dadena pred podnesuvaweto na ratifikacionite<br />

instrumenti, da go zadr`at vo sila porane{noto <strong>pravo</strong>,<br />

odnosno koga gi vrzuva poseben model na zakonodavstvoto za ekstradicija,<br />

svoite odnosi da gi reguliraat na poinakov na~in.<br />

Republika Makedonija prezela i po~ituva pove}e multilateralni<br />

konvencii kako i drugi dokumenti so koi se ureduva pra{aweto na<br />

361<br />

Vo funkcija na unapreduvaweto na primenata na Evropskata konvencija<br />

za ekstradicija, Sovetot na Evropa donese pove}e zna~ajni rezolucii i<br />

preporaki. Toa se: Rezolucija (75) 12 za prakti~no sproverduvawe na Evropskata<br />

konvencija za ekstradicija, Rezolucija (78) 43 za rezervite podneseni<br />

kon Evropskata konvencija za ekstradicija, Preporaka (80) 7 za prakti~no<br />

sproveduvawe na Evropskata konvencija za Ekstradicija, Preporaka (80) 9 za<br />

ekstradicija vo odnos na dr`avite koi ne se potpisni~ki na Evropskata konvencija<br />

za ~ovekovite prava, Preporaka (80) 10 za merkite protiv prenosot i<br />

~uvaweto na sredstvata od kriminalno poteklo, Preporaka (82) 1 za me|unarodnata<br />

sorabotka vo oblasta na obvinuvaweto i kaznuvaweto na teroristi-<br />

~ki dela i Preporaka (96) 9 za prakti~na primena na Evropskata konvencija<br />

za ekstradicija.<br />

362 Ius cogens pretstavuvaat nadnacionalni, me|unarodni imperativni<br />

normi so koi se unificiraat i usoglasuvaat nacionalnite pravila so me|unarodnoto<br />

krivi~no <strong>pravo</strong>, ili se postavuvaat nadnacionalni krivi~nopravni<br />

pravila i standardi (prisilni normi).<br />

506

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!