21.11.2015 Views

Zoran Sulejmanov i Dejan Sulejmanov - Kricicnoprocesno pravo (p.568)

Uchebnik

Uchebnik

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

3.2. Podnesuvawe i sodr`ina na baraweto<br />

1. Do postapka po baraweto za za{tita na zakonitosta, koe ima<br />

nesuspenziven i devolutiven karakter, doa|a po podnesuvawe na takvo<br />

barawe edinstveno od javniot obvinitel na Republika Makedonija (~l.<br />

403 ZKP), a za baraweto odlu~uva Vrhovniot sud (~l. 404 ZKP). Podigaweto<br />

na ova barawe ne e svrzano za rok, bez ogled na toa dali se podiga<br />

vo korist ili na {teta na osudeniot.<br />

2. Osnovata na ovoj vonreden praven lek pretstavuva povredata<br />

na zakonot, pri {to pod poimot zakon treba da se podrazbere kako materijalniot,<br />

taka i procesniot zakon, kako i sekoj drug propis primenet<br />

vo krivi~nata postapka, bez ogled na toa na koj na~in storenata<br />

povreda se odrazila vrz kone~nata odluka na sudot. Zakonot, odnosno<br />

propisot ne mora da bide duri ni krivi~nopraven, no mora da bil primenet<br />

vo krivi~nopravnata odluka ili vo postapkata. Od druga strana,<br />

pod sudska postapka protiv koja mo`e da bide podignato baraweto za<br />

za{tita na zakonitosta, treba da se podrazberat oddelnite procesni<br />

dejstvija koi ne dovele do odluka zasnovana vrz tie nezakoniti procesni<br />

dejstvija, ili ne dovele do odlukata vooop{to (na primer, soslu{-<br />

uvawe na svedoci vo grupa i vo prisustvo na drugi svedoci). 324<br />

Brojot na povredite na zakonot {to slu`at kako osnova na baraweto<br />

za za{tita na zakonitosta e daleku pogolem od obemot na povredite<br />

na formalniot i materijalniot zakon koi slu`at kako osnova<br />

za `albata protiv prvostepenata presuda (ZKP, zboruva za povreda na<br />

zakon, bez poblisku da gi odredi mo`nite povredi). Me|utoa, ottamu<br />

ne smee da proizleze deka sekoja povreda na zakonot mo`e da poslu`i<br />

kako osnova za vlo`uvawe na ovoj praven lek. Naprotiv, negovata smisla<br />

e da se vlo`uva samo vo slu~ai koga povredata na zakonot mo`e da<br />

bide od vlijanie vrz odlukata ili vo slu~aite koga povredata e od na-<br />

~elno zna~ewe za ednoobraznata i pravilna primena na zakonot. So<br />

drugi zborovi, sekoga{ koga vrz nivna osnova javniot obvinitel mo`e<br />

da zaklu~i deka imaat zna~ewe za postapkata voop{to i za natamo{nata<br />

voedna~ena praktika na sudovite<br />

Po odnos na odlukata na sudot za kaznata, povreda na zakonot<br />

postoi samo toga{ koga kaznata e odmerena nadvor od ramkite opredeleni<br />

so KZ (pod zakonskiot minimum ili nad zakonskiot maksimum).<br />

3. Nadle`niot javen obvinitel e ovlasten, me|utoa ne e i obvrzan<br />

da go podigne baraweto za za{tita na zakonitosta vo site slu~ai<br />

koga e povreden zakonot, za{to, kako {to vidovme, idejata na ovoj<br />

praven lek e da se vlo`uva samo ako povredata e od zna~ewe za ednoobrazna<br />

i pravilna primena na zakonot. Ottamu, javniot obvinitel<br />

nema da go vlo`i ovoj praven lek ako povredata e bezna~ajna ili ako po<br />

takva povreda po povod barawe za za{tita na zakonitosta Vrhovniot<br />

324<br />

Vasiljevi}, T. op. cit. str. 666.<br />

442

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!