Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

-Karski v Jatranskom národnom učilišti, odkiaľ postúpil v roku 1874 na Minské
duchovné lýceum, pretože ho otec ako chudobný dedinský učiteľ nemohol dať
študovať na gymnázium. Život v Minsku bol pre Karského ako chudobného
študenta veľmi ťažký, dokonca ani len cez prázdniny nemohol odcestovať za
rodinou, lebo na to nemal vhodné oblečenie. Pomáhal si súkromným doučovaním
a podľa spomienok jeho vnučky sa traduje príbeh, ako práve týmto doučovaním
zarobil rodine na koňa, ktorý bol v danom období nevyhnutnosťou
i bohatstvom zároveň. V roku 1881 sa prihlásil na Nežynský historicko-filologický
inštitút pod matkiným priezviskom, ktoré si vybral, aby sa vôbec mohol
stať študentom, keďže jeho „staré“ meno bolo známe už z predchádzajúceho
demokratického ruchu. V tomto období, keď študoval na slovansko-ruskej katedre
pod novým menom si
vybral svoju životnú cestu za osudom vlasti. Vďaka prvotnému „duchovnému“
vzdelaniu ovládal staroslovienčinu a starú gréčtinu, ktoré sú neodmysliteľnou
súčasťou jazykovedného vzdelania. Práve v rámci týchto štúdií, už v roku
1883 publikoval svoju prvú jazykovú prácu, recenziu na prácu M. Badrova
Слово „человек” в производствах, ktorú mu vydal Ruskij filologičeskij
vestnik vo Voroneži. J. Karski žil svoj študentský život v podmienkach intenzívneho
formovania sa bieloruskej národnosti, v období boja za sociálnu existenciu
a národnú hrdosť, takže jeho výber stať sa „народазнаўцам”, teda
znalcom národa, bol prirodzeným dôsledkom okolností.
Svoje rozhodnutie sledovať všetky podoby bieloruského života zdôvodnil
už v prvej vedeckej práci Обзор звуков и форм белорусской речи, ktorá
vyšla v Moskve roku 1885 a ktorou vlastne ukončil Nežynský inštitút, pretože
to bola zároveň jeho diplomová práca. Už toto prvé dielo bolo prekvapením pre
vtedajšiu slavistiku, pretože po prvýkrát opisovalo bieloruský jazyk na všetkých
úrovniach, nie ako osamotený jav, ale v kontexte histórie a priestoru. Predchádzajúce
práce o bieloruštine boli väčšinou slovníkového, respektíve folklórneho
charakteru (Ch. Šymkevič, I. Nasovič), takže sa Karski vo svojom mladom veku
(vtedy mal len 24 rokov) preslávil nielen precíznou, ale aj originálnou prácou.
Hneď vtedy dostal možnosť rozvíjať svoju prácu, pretože vedenie Nežynského
inštitútu mu ponúklo miesto i priestor pre písanie dizertácie, ale Karski to odmietol,
pretože sa konečne chcel zbaviť nedostatku a pomôcť svojej rodine.
Odišiel do Vilniusu, kde pôsobil ako učiteľ ruského a staroslovienskeho jazyka
na gymnáziu, postupne prednášal aj ruskú literatúru. Počas pedagogickej činnosti
sa venoval samoštúdiu staroruských letopisov, kroník, preložených i originálnych
umeleckých textov, ktoré mu prinášali svedectvo minulosti a boli
zdrojom poznania vtedajšej súčasnosti. Okrem umeleckých a historických textov
sledoval aj už vydané práce o bieloruštine, ktoré objektívne hodnotil a lingvisticky
upravoval. Takýmto spôsobom rozoberal práce napríklad I. Nasoviča,
P. Šejna, S. Mikuckého a ďalších.
Karského práca Обзор звуков и форм белорусской речи priniesla jedno
dôležité zistenie nielen pre jeho vlastnú krajinu, ale pre celý slavistický svet.
103