Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

interferencie. Podľa niektorých psycholingvistov je miešanie jazykov/kódov
termín nadradený prepínaniu kódov a preberaniu (Štefánik, 2003, s. 289).
K prepínaniu rečových kódov prichádzalo u oboch respondentov najmä
vtedy, keď do ich komunikácie s otcom náhle vstúpila iná osoba, hlavne matka,
výnimočne súrodenci alebo starí rodičia. V Martinovom prípade sa niekoľkokrát
jednalo aj o náhlu otázku matke pri obzvlášť vypätých situáciách, najmä keď sa
nachádzal pod veľkým (predovšetkým časovým a emocionálnym) stresom
a túto otázku adresoval matke za účelom dovoliť mu urobiť nejakú vec alebo
zúčastniť sa na nejakej udalosti, o ktorej sa práve rozprával s otcom po nemecky.
U oboch detí sa až na malé výnimky toto prepínanie uskutočňovalo vo
všetkých aspektoch.
Z hľadiska miešania jazykov/kódov bolo u oboch detí zaznamenané mnoho
spoločných styčných bodov, ale aj niekoľko malých odlišností. Spoločným
znakom je fakt, že intenzita miešania jazykov sa u oboch detí postupom času
samozrejme znižuje. Zatiaľ čo u Martina je však možné až doposiaľ pozorovať
tendenciu miešať oba jazyky bez ohľadu na syntax, Saskia nahradí (neznáme)
nemecké slovíčko (slovíčka) slovenským, ale vo vete ho (ich) použije na mieste,
kde by stálo (stáli) v rámci nemeckej syntaxe (napr. „Ich möchte mit švihadlo
hrať sa.“). Z hľadiska miešania oboch jazykov v rovine morfologickej boli
u Martina zaznamenané prípady spojenia slovenského slovesného záporu nes
nemeckým slovesom („Ich nelache“) alebo spojenia základu slovenského
slovesa s nemeckou koncovkou infinitívu -en („Mit dem Ball kann man skáken.“).
Ďalším spoločným znakom oboch detí je neustálenosť a miešanie si názvov
dní v nemčine, hoci zo strany oboch otcov bolo vyvinuté nemalé úsilie, aby sa
daný fenomén stabilizoval.
Za interferenciu zo slovenčiny do nemčiny je u oboch detí možno považovať
výraz „auf Klavier spielen“ namiesto „Klavier spielen“, u Martina je to až doteraz
nerozlišovanie významov slovies „fahren“ (ísť nejakým dopravným
prostriedkom) a „gehen“ (ísť pešo), keďže v slovenčine sa pre obidva prípady
pohybu používa sloveso „gehen“ (napr. „Ich gehe mit dem Zug nach Bratislava.“).
Takisto ešte nie je schopný rozlišovať lexémy „wo“ a „wohin“ („Wo gehst
du?“ namiesto „Wohin gehst du?“).
Obe deti vo svojom doterajšom živote prichádzajú okrem svojich rodičov
permanentne do styku aj so svojimi starými rodičmi z oboch strán. Martinova
stará mama z otcovej strany (starý otec zomrel pred rokom, avšak Martin s ním
až do tohto obdobia pravidelne komunikoval) žije v tom istom meste, takže sa
navzájom pravidelne navštevujú. Martin už od malička trávil pomerne veľa času
aj u starých rodičov z matkinej strany, bývajúcich na strednom Slovensku.
Možno kvôli rozlíšeniu oboch starých mám (v nemčine „die Oma“) však pre
otcovu matku až na malé výnimky používa výraz „babka“, preferovaný v mieste
jeho bydliska, na západnom Slovensku („Ich möchte zu babka mit dem Fahrrad
gehen“), zatiaľ čo „die Oma“ je pre neho iba matkina matka, hoci táto je
399