Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Mikroparadigmu zdrobnenín reprezentuje iba malý počet slov, napr. Baránok
boží, loďka.
Veľmi bohatú skupinu predstavuje skupina polysémických lexikálnych
štylém. Obrazné pomenovania fungujúce na metaforickom a metonymickom
princípe predstavujú zdroj citovosti, zážitkovosti a subjektívneho nazerania
(nenarodili sa z vôle tela ani z vôle muža, ja som hlas volajúceho na púšti, hriech
sveta, uverili Písmu, ja som brána, posadnutý zlým duchom, ja som hovoril
svetu, veríme pre tvoje slovo, Spasiteľ sveta, prešiel zo smrti do života, pán
vzdával vďaky, dal im jesť chlieb z neba, slová večného života). Dôležitú charakterizačnú
funkciu plnia epitetá (Boží Syn, Boží Baránok, Duch Svätý, Boží
anjeli, židovská Veľká noc, Božie kráľovstvo, jednorodený Syn, večný život, Boží
hnev, Boží dar, Božie skutky, živý chlieb, posledný deň, živý Otec, Božia láska,
v posledný veľký deň sviatkov, Dávidovo potomstvo, Abrahámovo potomstvo,
dobrý pastier, Božia sláva, pravý vzácny nardový olej), ktoré sú svojou sémantikou
podriadené dominantnej téme. Často využívaným prostriedkom evanjeliových
textov sú prirovnania (ako holubica zostupoval z neba), príslovia a výroky
(Vietor veje, kam chce. Počuješ ho, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide;
Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci,
potkne sa, lebo v ňom nieto svetla; jeden rozsieva a druhý žne) a pripodobenia
(podobenstvá).
Veta evanjelií je syntakticky pestrá. Uvádzacie vety a prehovory postáv sú
podľa členitosti jednoduché, v prehovoroch Ježiša a v reči rozprávača príbehu
dominujú súvetia s prevahou hypotaxe v rozličnom vzťahu podradenia, častý je
príčinný a podmienkový vzťah, čo korešponduje s výkladovým a argumentačným
charakterom týchto prehovorov.
Súčinnosť neutrálnej a emocionálnej roviny evanjeliových textov zabezpečuje
modalita viet. Bezpríznakovo a neosobne pôsobia oznamovacie vety, silný
citový a argumentačný náboj nesú opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety,
napr. Nebude to Mesiáš? Rabbi, jedz! Ale čo je to pre toľkých!? Usaďte ľudí!
Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Prečo ma chcete zabiť? Si
posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť ?! V tomto type viet sa skrýva sémantika
a posolstvo celého evanjeliového textu.
Dôležitým syntaktickým prostriedkom evanjelia je zámerné opakovanie
významovo zaťažených slov textu, ktorého úlohou je zafixovať obsah vo vedomí
percipienta. Napr. Nik nevystúpil do neba, čo zostúpil z neba; Svetlo prišlo
na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý,
kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.
Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Typickým príkladom takto fungujúcej sémantiky je text z evanjelia o uzdravení
slepého od narodenia. Motív slepoty, potretia a umytia očí sa varíruje niekoľkokrát.
Morfologické štylémy nie sú nápadné, vyplývajú predovšetkým z obsahu
evanjelia ako žánru, ktorý hovorí o živote a pôsobení Ježiša. Vysokú frekvenciu
555