15.02.2014 Views

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>vo</strong>m školského prostredia slovenské deti mali často tendenciu rozprávať aj doma<br />

medzi sebou po rumunsky. Starí rodičia, aj starší rodičia ich prísne upozorňovali<br />

na to, že majú používať slovenčinu. Časté boli aj vyjadrenia, že je to hanba,<br />

keď niekto viac používa rumunčinu alebo slovenčinu nebodaj zabúda.<br />

Príslušníci každej generácie sú vystavení rôznej sociálnej konfigurácii faktorov,<br />

ktorá dáva každej z nich novú tvár, modifikuje tradíciu – hodnoty, ideály,<br />

prístup k jazyku, a teda aj jazyk samotný. Ako píše aj Ripka (1994, s. 89):<br />

„Kultúrne hodnoty nie sú statické, ale menia s<strong>vo</strong>je postavenie v hodnoto<strong>vo</strong>m<br />

systéme príslušníkov danej spoločenskej i etnickej skupiny. Je všeobecne známy<br />

fakt, že každé obdobie spoločenského vývinu stavia pred ľudí iné hodnotové<br />

ideály. Táto skutočnosť bezprostredne súvisí s názorom, podľa ktorého kultúrna<br />

hodnota má dynamický charakter. Podstata tejto dynamickosti spočíva predovšetkým<br />

v tom, že kultúra a kultúrne hodnoty sa prispôsobujú potrebám spoločenstva,<br />

v rámci ktorého vznikajú, pretrvávajú, menia sa a ktoré zároveň spoluvytvárajú.“<br />

A dokladuje to skúsenosťou amerických Slovákov, ktorí pod silným<br />

vply<strong>vo</strong>m nového prostredia, do ktorého sa dostali, sa „amerikanizovali“, a to aj<br />

v oblasti jazyka. Aj v radoch mladšej generácie bihorských Slovákov je možné<br />

pozorovať zmenu v myslení – pod tlakom okolia, požiadaviek na lepšie uplatnenie<br />

v trho<strong>vo</strong>m reťazci podporujú používanie rumunčiny u s<strong>vo</strong>jich detí.<br />

Napriek silnejúcemu postaveniu rumunčiny v ži<strong>vo</strong>te príslušníkov mladej<br />

generácie slovenčina stále ešte nosí prívlastok „môj“. Môžeme to vyčítať aj<br />

z odpovedí slovenských žiakov, ktorých sme sa pýtali, prečo by chceli vedieť<br />

lepšie po slovensky:<br />

Lebo je to moj materinský jazyk a mám ho rada. Som šťastna keď možem rospravať<br />

po slovensky.<br />

Lebo mi sa pači najradšej.<br />

Zato bo sa my pači a chcem nekedy isť na SLOVENSKO. Som rada je som<br />

SLOVAČKA. 5<br />

Literatúra<br />

Botík, J. – Botíková, M.: Bilingvizmus v ži<strong>vo</strong>te etnických minorít. In: Bilingvizmus<br />

– minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Zborník príspevkov z medzinárodného kolokvia<br />

o bilingvizme 22. 2. 2002. Ed. J. Štefánik. Bratislava: Academic Electronic Press, 2002,<br />

s. 43-47. ISBN 80-88880-51-3<br />

Clyne, M: Dynamics of language contact. Cambridge: Cambridge University Press,<br />

2003.<br />

Čukan, J. a kol.: Spôsob ži<strong>vo</strong>ta akultúra Slovákov v Bihore. Borumlak – Varzaľ.<br />

Nitra – Nadlak: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína v Nitre a Vydavateľst<strong>vo</strong> Ivan<br />

Krasko, 2006.<br />

Dolník, J.: Základy jazykovedy. Bratislava: Stimul 1999.<br />

5<br />

Zachovali sme pô<strong>vo</strong>dnú formu písomného vyjadrenia respondentov.<br />

139

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!